Pri okne stál starý stôl s dvoma stoličkami. Na jednej z nich sedela žena, tiež stará. Mala vyše 90 rokov a kamarátky, čo ju volali Zuzana, už všetky pomreli a tak sa obávala, kto jej príde okrem rodiny na pohreb. Občas prihladila rukou obrus na stole, alebo pozrela von z okna. Rozhodla sa, že nebude len tak sedieť a uvarí si rezance s tvarohom. pokračovanie článku
Koľko stupňov Ti ukazuje teplomer? 38,5 celzia. Bobre kúriš, fufňavo povedala Magda. A Tebe koľko, vystihol správny okamih na otázku chrapľavý hlas, medzi dvoma záchvatmi kašľa. Ja ti ani neviem. Máme ešte papierové vreckovky? Binuli sa, vezmi si toaletný papier, alebo, nie, tie vreckovky s monogramom nie, tie druhé. Najprv sa vysmrkajme a naraz. Bobre. Môžme ísť. pokračovanie článku
Raz na jar, pred Veľkou nocou, mama vybrala z kurníka čerstvé vajíčko a pohladila ma ním okolo tváre. To, aby si bola pekná a zdravá, povedala zvláštnym hlasom, pamätám si ho doteraz. Bolo príjemne teplé a hladké. A potom už obyčajným hlasom povedala, uvarím Ti vajko na mäkko, chceš? pokračovanie článku
Dunaj tečie stále rovnako, pomyslela si Magda a oprela sa o kamenný múrik zábradlia. Mohla by som si naň sadnúť, ako voľakedy, prehodiť nohy na jednu stranu a pozerať sa na lode, vlečúcu sa sipiacu vodu, alebo prehodiť na druhú stranu a pozerať sa, kto ide okolo Bohúňovej sochy držiacej v ruke paletu a chýbajúci štetec v druhej ruke. pokračovanie článku
No, už sa nedá nič robiť. Nakoniec, dalo sa to čakať, koho by vlastne malo prekvapiť, že takto skončila svoj predvolebný boj o dôstojné miesto v politickom živote? Jej priaznivci to tušili skôr, ako na to sama prišla. A možno by vedenie SDKÚ nevolilo ani samé seba, ktovie:) pokračovanie článku
Niekto sa rád prechádza mestskými uličkami, niekto horskými chodníčkami. Záleží, kde žije. Ja mám blízko k horským chodníčkom. pokračovanie článku
Prúd vzduchu, na dne skrine, rozvíril chuchvalce prachu a vôňu levandule, ako závan leta. Ty si má levandulovááá, fajn pesnička, pomyslela si Magda a ďalej sa prehrabávala v hlbinách skrine. pokračovanie článku
Upretý pohľad na obrázok, prehĺtanie na prázdno, sucho v ústach. Niekto cíti aj omamnú vôňu. Prebudený pud prežitia, hlad, ožíva:" Žena, toto navar!":) Ááno, áno vyzerá to veľmi lákavo, môžem vyskúšať, skvele to vyzerá, zvláštna kombinácia potravín a chutí. Mhmm?! Jemné, veľmi jemné, výborné. Fantastická delikatesa. Jedlo je lákavá záležitosť a je pravdou, že bez neho sa nedá žiť. Je nutnosťou aj pôžitkom. Často vyvoláva pocit životného komfortu a niekedy nahrádza, to, čo sa nedá zjesť, ani kúpiť, ak máme pocit, že nám niečo chýba. pokračovanie článku
Povie sa, biele ako sneh, ale v snehu je skrytých toľko tónov a podtónov, ako v zvončekoch v stáde bielych ovečiek, každá zvoní inak. A mne sa všade plietla aj modrá a zopár kvapiek červenej. pokračovanie článku
S-nežne padá sneh, nostalgický drozd sníva o lete s jarabinou, škorce nezabudli našu adresu prileteli do záhrady ako do špajze, štrng- brnk, dzob-dzob, švist krídel a už ich niet. pokračovanie článku
Magda pocítila na tvári zvláštny dotyk ruky, opakom dlane, niečo medzi pohladením, či potľapkaním. Drobná náušnička na uchu anesteziologičky vykukla z pod tesnej čiapky a zaligotala sa vo svetle sálového slnka, operačnej lampy. Dobre ste sa držali, povedal veľký zelený chirurgický plášť, s rozmazanou tvárou. /Ako ma ten mohol operovať, keď tak zle vidí?!:) pokračovanie článku
Čo máš nové, opýtala som sa kamarátky Denisy. Čo ja už môžem mať nové v mojom veku, okrem chorôb. Aha, predsa, mám nové čižmičky a zistenie, že nemám žiadnu perspektívu. No vidíš, v tých čižmičkách si ohromne šik. A uvedom si, veď to je ohromná perspektíva, „žiadna perspektíva", povedala som , nič nemusíš:) pokračovanie článku
Paberkovanie je hľadanie, prehŕňanie sa v niečom, kde už všetko najkrajšie a najlepšie niekto pozbieral, ale dúfate, že objavíte čosi, čo si nikto nevšimol. Nejakú zaujímavú drobnosť, skrytú, zabudnutú, alebo aj veľký žiarivý solitér. Paberkovala som sa jeseňou, aj som niečo našla, čo ma zaujalo. Popadané, schúlený, ranný mrazík, strhnutý prúdom, brezový domov, čakajúca hruška, jablkový hodvábny šál, slnko v jablku . pokračovanie článku
Prvýkrát som si ho všimla, úplne náhodou, pred nákupným centrom. Ležérne postával medzi ostatnými, očividne na niekoho čakal. Celý čierny, iba pár drobných šedivo-kovových, ale veľmi decentných doplnkov. Šarmantný kus, vyzerá tak hravo francúzsky, pomyslela som si. Zozadu som ho nevidela, nechcela som to preháňať so záujmom, ale zadok mal tiež peknú líniu. Trošku mi prekážalo, že je nízky a celý akýsi šťúply, s tým by som mohla mať problém. pokračovanie článku
Z krátkych hnedých, pohodlných čižmičiek, trčali Magde tenké nohy v hrubších pančuchách, teplej farby popadaného lístia. Farby jesenného lístia sa nedajú slovom opísať, ale veď ich každý pozná. Ani niektoré pocity sa nedajú opísať, tiež ich skoro každý pozná. Škoricovo-oranžovo-červené, ryšavé aj žlté. Môže tam byť aj trošku zelenej, prípadne tmavohnedej aj čiernej. Viem, prečo sa Magda vybrala na najbližší cintorín taká farbistá. Preto, aby prekryla smútok v duši. pokračovanie článku
Modrá až tmavo sýta farba ovocia, dobrý kysnutý koláč s posýpkou, voňavý kompót, klasický lekvár do buchiet, to sú premeny sliviek. 52 percentná metamorfóza sliviek na tekutú priesvitnú kvapalinu, prenikavej arómy, kde vás prezradí aj malá kvapka, sa mi zdala najsilnejšia a najzaujímavejšia. Okrem toho, koláč je už zjedený:) pokračovanie článku
Miešaj radšej lekvár, aby Ti neprihorel , Hela, hundrem si pri počúvaní rádia. Väčšine politických debát aj tak celkom nerozumiem, čiže predpokladám, asi budú veľmi fundované, pomyslela som si s úškrnom. Mám názor, aj keď nevytriasam myšlienky tak ľahko, ako smeti zo zástery. To len teraz, ktovie či ma nenabudili silné výpary zo slivkového lekváru zmiešané so vzrušenými hlasmi debatujúcich, nedá mi neobjasniť, aké je to jednoduché z mojej kuchyne:) pokračovanie článku
Výstižnejší názov pre svoj román z obdobia socializmu, autor, Laco Remeň ani nemohol vymyslieť. Ak sa aj objaví v literatúre, alebo vo filme niečo z tohto obdobia, tak len v akejsi karikatúrnej podobe, jáj, ale boli všetci totálne hlúpi, so šedivým zákalom očí a k tomu ponížení bojkovia. Nebolo to len o totalitnom režime, lebo režim sa zmenil, ale naše rozmýšľanie sa nejako extra nezmenilo ani doteraz, napriek tomu, že už vyrástla nová generácia a očakávala by som od nej viac, ale nechajme to tak:) pokračovanie článku
V septembri jeseň láme leto. Bod zlomu, najlepšie vidieť večer, alebo skoro ráno. Deň môže byť príjemne teplý a sviežo zelený, ale v podvečer má slnko už iný uhol pohľadu na leto. Predlžuje tiene ako rukávy na tričkách, večer ide skôr spať. Pred tým ako zhasne, zasvieti pekným zlatým svetlom ako v divadle načačkaný luster. Rada sa vtedy prechádzam, pozerám na všetko, čoho sa dotkne slnko, pohladká štíhlymi lúčmi ako zlatými prstami, je mi vtedy veľmi fajn. pokračovanie článku
Rafika je mimoriadne zvedavá žena, s konšpiratívnym sklonom, vie o všetkom, čo sa deje v jej okolí. Získané informácie spracuje a dokonale využije vo svoj prospech. Pohybuje sa v okruhu vlastného nosa, mestečka, kde žije. Prešibaná a sladká ako rafinovaný cukor. Lepkavo sa usmieva, veď ja vám len dobre chcem. Nikto by o nej na prvý pohľad nepovedal, že je poriadna rafika:) pokračovanie článku
Dejinami zmrzliny a nanukov som sa nezaoberala, ale určite existujú. Pre mňa nie je dôležité, kto a kedy vymyslel zmrzlinu, ale kedy som ju objavila ja. Mohla som mať asi šesť rokov /r.l951/ a kvôli sľúbenej zmrzline od rodičov, u Razima, som bola ochotná ísť s nimi na nedeľnú prechádzku po nábreží Dunaja. pokračovanie článku
Dávno vyšlé z módy aj z objemu môjho pásu. Relatívne pekné šaty, svetre, tričká, nepotrebné veci, to voláme staré šúchy. Výraz používaný v našej rodine, slovné dedičstvo, ani neviem, po ktorej prastarej mame. Na rozdiel od ozajstných šúchov, životnosť tohto slova je stále aktuálna, použiteľná, neošúchalo sa. pokračovanie článku
Jemne popŕchalo, ale bolo príjemne a aj ľudia, ktorých sme stretali na prechádzke, neviem čo sa s nimi porobilo , ale tak pekne sa na mňa usmievali, až mi to bolo podozrivé. Čo je, čo sa tak na nás pozerajú, pýtam sa muža. Žiariš ako malá elektráreň, produkuješ silný prúd radosti, od hrdosti si vyrástla do neba, každý vidí, že si čerstvá stará mama, ktorá prvýkrát kočíkuje. Si niečo medzi kvočkou a pávicou:) pokračovanie článku
Načúvam, ako niekto vytrvalo celú noc púšťa sprchu. Najprv voda jemne šuští, potom je chvíľu ticho, potom, akoby sa pretrhlo potrubie a počujem rútiaci si vodopád, znova jemný šplachot, zvláštna svieža vôňa. Ráno som otvorila oči, ako okno do záhrady a pozerala, ako sa umýva dažďom jablko. Nechalo si len znamienko krásy, nepoutieralo sa, nechalo stekať po sebe kvapky vody. Mladá jarabina sa jemne červenala, pod dažďovou sprchou. Poumýval mi aj okná. Mal by to trošku viac šetriť vodou. pokračovanie článku
Sú dni, keď mi nikto nevyhovie, aj keby mi čítal myšlienky. Mohol by sa od námahy pokrájať aj na kúsky, nevyhovie. Jednoducho preto, že sa sama neviem prečítať. Cítim naliehavosť formulovať sa do slov, vypustiť ich a nechať ich , pre mňa za mňa, nech vyletia komínom, alebo do korún stromov a tam nech sa medzi sebou hašteria ako vrabce. Potrebujem mať prázdnu a čistú hlavu, no a čo?! Veď potom si ju zase niečím zaplním. pokračovanie článku
Šuštia jemnými, dlhými hodvábnymi sukňami s presvitajúcimi žilkami s farbenými do modrofialova. Ich pohyb vo vánku je graciózny a elegantný. Je ich čoraz menej. Ich divé príbuzné v kratších, nariasených červených sukniach, tie sú všade, kde ich vietor zaseje. Šťastne tancujú, natriasajú sa, osoh z nich veľký nie je, ale sú krásne. pokračovanie článku
Namažme si kolená, namôjdušu sa vydáme, spomenula som si na ľudovú pesničku, keď som si večer natierala koleno liečivým sajrajtom. Táto predstava vedľajšieho účinku mazania kolien ma rozveselila. pokračovanie článku
Celý deň bolo pod mrakom. Popoludní sa trochu vyčasilo. Odkiaľsi, z pokladnice detských spomienok sa mi pred očami vynoril obraz starého otca, ako sa v letné, nedeľné popoludnie chystal na sviatočnú prechádzku. Najprv sa oholil britvou do hladka. Potom si obliekol bielu naškrobenú košeľu, vestu, na hlavu si dal ošúchaný čierny klobúk a vybral sa do polí, na lúky. A keď sa dlho nevracal, stará mama povedala, určite zadriemal v sene. Ani do kostola, ani do krčmy nechodil. pokračovanie článku
V detstve ma očaril zlatý zub pani H., našej susedy. Nemohla som sa neho vynadívať. Vždy sa zaligotal, keď otvorila ústa pri rozhovore s mojou mamou, alebo keď sa zasmiala. Zub "hádzal" malé zlaté hviezdičky. Nádhera. Ten musel stáť peňazí, to si hocikto nemôže dovoliť, povedala mama. No, na krankasu jej určite neurobili, tú korunku krásy, zasmiala sa mama. Všimla som si, že jej chýba naboku jeden zub. pokračovanie článku
Ukryté v dreve a v sedmokráskach. Srdce stromu. Hodiny ukazujú približne 20 rokov a trištvrte na štyri. Žena je staršia a preto je ukrytá v tieni sedmokrások - krások:) pokračovanie článku
Nemýľ ma, tvojimi názormi, povedala som môjmu mužovi, mám vlastné! Dospela som k nim, ani neviem ako. Možno som sa taká už narodila. Taká múdra?! Nó jasnéé, aby si mi nevrátil, uškrnula som sa na Petra. Ja nehovorím, že som neomylná. Nerada sa učím, v určitých veciach som nepoučiteľná a tvrdohlavá. A vieš prečo?! Lebo nepovažujem za potrebné všetkému rozumieť, pre mňa je najdôležitejšie rozumieť sama sebe. Nenechám sa pomýliť, dokonca, ani dobrými knihami:) pokračovanie článku
Povedať, že nemám rada jar, by bolo skoro rúhanie a okrem toho, nie je to pravda, aj keď určité výhrady voči jari mám. Jar ma znervózňuje a vždy to bolo tak. Zvláštne očakávanie, nepokoj prestane, keď zakvitnú čerešne. Čakám najmä na jednu divošku v lese. Minulý rok nemala dobrý, ale tento rok som ju bola pozrieť a rozkvitla . pokračovanie článku
Som bojazlivá smelá žena
