S-nežne padá sneh, nostalgický drozd sníva o lete s jarabinou, škorce nezabudli našu adresu prileteli do záhrady ako do špajze, štrng- brnk, dzob-dzob, švist krídel a už ich niet. pokračovanie článku
Magda pocítila na tvári zvláštny dotyk ruky, opakom dlane, niečo medzi pohladením, či potľapkaním. Drobná náušnička na uchu anesteziologičky vykukla z pod tesnej čiapky a zaligotala sa vo svetle sálového slnka, operačnej lampy. Dobre ste sa držali, povedal veľký zelený chirurgický plášť, s rozmazanou tvárou. /Ako ma ten mohol operovať, keď tak zle vidí?!:) pokračovanie článku
Čo máš nové, opýtala som sa kamarátky Denisy. Čo ja už môžem mať nové v mojom veku, okrem chorôb. Aha, predsa, mám nové čižmičky a zistenie, že nemám žiadnu perspektívu. No vidíš, v tých čižmičkách si ohromne šik. A uvedom si, veď to je ohromná perspektíva, „žiadna perspektíva", povedala som , nič nemusíš:) pokračovanie článku
Paberkovanie je hľadanie, prehŕňanie sa v niečom, kde už všetko najkrajšie a najlepšie niekto pozbieral, ale dúfate, že objavíte čosi, čo si nikto nevšimol. Nejakú zaujímavú drobnosť, skrytú, zabudnutú, alebo aj veľký žiarivý solitér. Paberkovala som sa jeseňou, aj som niečo našla, čo ma zaujalo. Popadané, schúlený, ranný mrazík, strhnutý prúdom, brezový domov, čakajúca hruška, jablkový hodvábny šál, slnko v jablku . pokračovanie článku
Prvýkrát som si ho všimla, úplne náhodou, pred nákupným centrom. Ležérne postával medzi ostatnými, očividne na niekoho čakal. Celý čierny, iba pár drobných šedivo-kovových, ale veľmi decentných doplnkov. Šarmantný kus, vyzerá tak hravo francúzsky, pomyslela som si. Zozadu som ho nevidela, nechcela som to preháňať so záujmom, ale zadok mal tiež peknú líniu. Trošku mi prekážalo, že je nízky a celý akýsi šťúply, s tým by som mohla mať problém. pokračovanie článku
Z krátkych hnedých, pohodlných čižmičiek, trčali Magde tenké nohy v hrubších pančuchách, teplej farby popadaného lístia. Farby jesenného lístia sa nedajú slovom opísať, ale veď ich každý pozná. Ani niektoré pocity sa nedajú opísať, tiež ich skoro každý pozná. Škoricovo-oranžovo-červené, ryšavé aj žlté. Môže tam byť aj trošku zelenej, prípadne tmavohnedej aj čiernej. Viem, prečo sa Magda vybrala na najbližší cintorín taká farbistá. Preto, aby prekryla smútok v duši. pokračovanie článku
Modrá až tmavo sýta farba ovocia, dobrý kysnutý koláč s posýpkou, voňavý kompót, klasický lekvár do buchiet, to sú premeny sliviek. 52 percentná metamorfóza sliviek na tekutú priesvitnú kvapalinu, prenikavej arómy, kde vás prezradí aj malá kvapka, sa mi zdala najsilnejšia a najzaujímavejšia. Okrem toho, koláč je už zjedený:) pokračovanie článku
Miešaj radšej lekvár, aby Ti neprihorel , Hela, hundrem si pri počúvaní rádia. Väčšine politických debát aj tak celkom nerozumiem, čiže predpokladám, asi budú veľmi fundované, pomyslela som si s úškrnom. Mám názor, aj keď nevytriasam myšlienky tak ľahko, ako smeti zo zástery. To len teraz, ktovie či ma nenabudili silné výpary zo slivkového lekváru zmiešané so vzrušenými hlasmi debatujúcich, nedá mi neobjasniť, aké je to jednoduché z mojej kuchyne:) pokračovanie článku
Výstižnejší názov pre svoj román z obdobia socializmu, autor, Laco Remeň ani nemohol vymyslieť. Ak sa aj objaví v literatúre, alebo vo filme niečo z tohto obdobia, tak len v akejsi karikatúrnej podobe, jáj, ale boli všetci totálne hlúpi, so šedivým zákalom očí a k tomu ponížení bojkovia. Nebolo to len o totalitnom režime, lebo režim sa zmenil, ale naše rozmýšľanie sa nejako extra nezmenilo ani doteraz, napriek tomu, že už vyrástla nová generácia a očakávala by som od nej viac, ale nechajme to tak:) pokračovanie článku
V septembri jeseň láme leto. Bod zlomu, najlepšie vidieť večer, alebo skoro ráno. Deň môže byť príjemne teplý a sviežo zelený, ale v podvečer má slnko už iný uhol pohľadu na leto. Predlžuje tiene ako rukávy na tričkách, večer ide skôr spať. Pred tým ako zhasne, zasvieti pekným zlatým svetlom ako v divadle načačkaný luster. Rada sa vtedy prechádzam, pozerám na všetko, čoho sa dotkne slnko, pohladká štíhlymi lúčmi ako zlatými prstami, je mi vtedy veľmi fajn. pokračovanie článku
Rafika je mimoriadne zvedavá žena, s konšpiratívnym sklonom, vie o všetkom, čo sa deje v jej okolí. Získané informácie spracuje a dokonale využije vo svoj prospech. Pohybuje sa v okruhu vlastného nosa, mestečka, kde žije. Prešibaná a sladká ako rafinovaný cukor. Lepkavo sa usmieva, veď ja vám len dobre chcem. Nikto by o nej na prvý pohľad nepovedal, že je poriadna rafika:) pokračovanie článku
Dejinami zmrzliny a nanukov som sa nezaoberala, ale určite existujú. Pre mňa nie je dôležité, kto a kedy vymyslel zmrzlinu, ale kedy som ju objavila ja. Mohla som mať asi šesť rokov /r.l951/ a kvôli sľúbenej zmrzline od rodičov, u Razima, som bola ochotná ísť s nimi na nedeľnú prechádzku po nábreží Dunaja. pokračovanie článku
Dávno vyšlé z módy aj z objemu môjho pásu. Relatívne pekné šaty, svetre, tričká, nepotrebné veci, to voláme staré šúchy. Výraz používaný v našej rodine, slovné dedičstvo, ani neviem, po ktorej prastarej mame. Na rozdiel od ozajstných šúchov, životnosť tohto slova je stále aktuálna, použiteľná, neošúchalo sa. pokračovanie článku
Jemne popŕchalo, ale bolo príjemne a aj ľudia, ktorých sme stretali na prechádzke, neviem čo sa s nimi porobilo , ale tak pekne sa na mňa usmievali, až mi to bolo podozrivé. Čo je, čo sa tak na nás pozerajú, pýtam sa muža. Žiariš ako malá elektráreň, produkuješ silný prúd radosti, od hrdosti si vyrástla do neba, každý vidí, že si čerstvá stará mama, ktorá prvýkrát kočíkuje. Si niečo medzi kvočkou a pávicou:) pokračovanie článku
Načúvam, ako niekto vytrvalo celú noc púšťa sprchu. Najprv voda jemne šuští, potom je chvíľu ticho, potom, akoby sa pretrhlo potrubie a počujem rútiaci si vodopád, znova jemný šplachot, zvláštna svieža vôňa. Ráno som otvorila oči, ako okno do záhrady a pozerala, ako sa umýva dažďom jablko. Nechalo si len znamienko krásy, nepoutieralo sa, nechalo stekať po sebe kvapky vody. Mladá jarabina sa jemne červenala, pod dažďovou sprchou. Poumýval mi aj okná. Mal by to trošku viac šetriť vodou. pokračovanie článku
Sú dni, keď mi nikto nevyhovie, aj keby mi čítal myšlienky. Mohol by sa od námahy pokrájať aj na kúsky, nevyhovie. Jednoducho preto, že sa sama neviem prečítať. Cítim naliehavosť formulovať sa do slov, vypustiť ich a nechať ich , pre mňa za mňa, nech vyletia komínom, alebo do korún stromov a tam nech sa medzi sebou hašteria ako vrabce. Potrebujem mať prázdnu a čistú hlavu, no a čo?! Veď potom si ju zase niečím zaplním. pokračovanie článku
Šuštia jemnými, dlhými hodvábnymi sukňami s presvitajúcimi žilkami s farbenými do modrofialova. Ich pohyb vo vánku je graciózny a elegantný. Je ich čoraz menej. Ich divé príbuzné v kratších, nariasených červených sukniach, tie sú všade, kde ich vietor zaseje. Šťastne tancujú, natriasajú sa, osoh z nich veľký nie je, ale sú krásne. pokračovanie článku
Namažme si kolená, namôjdušu sa vydáme, spomenula som si na ľudovú pesničku, keď som si večer natierala koleno liečivým sajrajtom. Táto predstava vedľajšieho účinku mazania kolien ma rozveselila. pokračovanie článku
Celý deň bolo pod mrakom. Popoludní sa trochu vyčasilo. Odkiaľsi, z pokladnice detských spomienok sa mi pred očami vynoril obraz starého otca, ako sa v letné, nedeľné popoludnie chystal na sviatočnú prechádzku. Najprv sa oholil britvou do hladka. Potom si obliekol bielu naškrobenú košeľu, vestu, na hlavu si dal ošúchaný čierny klobúk a vybral sa do polí, na lúky. A keď sa dlho nevracal, stará mama povedala, určite zadriemal v sene. Ani do kostola, ani do krčmy nechodil. pokračovanie článku
V detstve ma očaril zlatý zub pani H., našej susedy. Nemohla som sa neho vynadívať. Vždy sa zaligotal, keď otvorila ústa pri rozhovore s mojou mamou, alebo keď sa zasmiala. Zub "hádzal" malé zlaté hviezdičky. Nádhera. Ten musel stáť peňazí, to si hocikto nemôže dovoliť, povedala mama. No, na krankasu jej určite neurobili, tú korunku krásy, zasmiala sa mama. Všimla som si, že jej chýba naboku jeden zub. pokračovanie článku
Ukryté v dreve a v sedmokráskach. Srdce stromu. Hodiny ukazujú približne 20 rokov a trištvrte na štyri. Žena je staršia a preto je ukrytá v tieni sedmokrások - krások:) pokračovanie článku
Nemýľ ma, tvojimi názormi, povedala som môjmu mužovi, mám vlastné! Dospela som k nim, ani neviem ako. Možno som sa taká už narodila. Taká múdra?! Nó jasnéé, aby si mi nevrátil, uškrnula som sa na Petra. Ja nehovorím, že som neomylná. Nerada sa učím, v určitých veciach som nepoučiteľná a tvrdohlavá. A vieš prečo?! Lebo nepovažujem za potrebné všetkému rozumieť, pre mňa je najdôležitejšie rozumieť sama sebe. Nenechám sa pomýliť, dokonca, ani dobrými knihami:) pokračovanie článku
Povedať, že nemám rada jar, by bolo skoro rúhanie a okrem toho, nie je to pravda, aj keď určité výhrady voči jari mám. Jar ma znervózňuje a vždy to bolo tak. Zvláštne očakávanie, nepokoj prestane, keď zakvitnú čerešne. Čakám najmä na jednu divošku v lese. Minulý rok nemala dobrý, ale tento rok som ju bola pozrieť a rozkvitla . pokračovanie článku
Prelínanie. Voda, zem, obloha. Biela, modrá, hnedá, zelená. Hore-dole. Prelínanie. Voda, zem, obloha. Biela, modrá, hnedá, zelená. Hore-dole. Prelínanie. Voda, zem, obloha. Biela, modrá, hnedá, zelená. Hore-dole. pokračovanie článku
Aby sme mohli privítať Vesnu - Jar, musí jej zima uvoľniť miesto. Staroslovenská bohyňa Morena, na Liptove Marmuriena symbolizovala zimu, smrť, chlad. Podpálime ju, hodíme z mosta do Váhu, nech si pláva preč, jej vláda skončila. Vitaj jar:) pokračovanie článku
Prosím vás, kde je tu nejaké nákupné centrum, oslovil ma na námestí mladý muž, s veľkou taškou cez rameno. Môže byť Tesco, pýtam sa? Výýborne! Niečo vám prezradím, tajomne mi naznačil a pridal široký pomajbovský úsmev. V najbližšej dobe tam otvárame novú francúzsku predajňu s originálnymi francúzskymi parfémami, ešte ich nikde nekúpite! pokračovanie článku
Pes je pes, nie hračka. Netreba s ním zachádzať ako s človekom, ale ako so živou bytosťou so svojimi potrebami. Rešpektovať jeho povahové vlastnosti, neraz pripomínajúce ľudské. Dobre si rozmyslieť na čo potrebujeme psa a či ho vôbec potrebujeme, či nie je pre nás len náhradou za niečo, čo si myslíme, že nám chýba. Niekto potrebuje psa, aby sa mu zvýšilo sebavedomie, alebo ako módny doplnok. Ale je pravda, že vzájomná spoločnosť nás môže obohatiť, lebo sme tvory spoločenské:) pokračovanie článku
Naozaj chceš ísť na film Habermanov mlyn, opýtal sa ma môj muž. To nie je film po ktorom večer pokojne zaspíš. Viem, ale myslím, že by som mala ísť. Prirovnala by som to k pocitu, prečo musím niekomu vzdialenému ísť dať posledné zbohom. Dobre viem, že ma to bude bolieť, žiadne vysvetlenie sa nedozviem, ani prečo sa to stalo, a ani čas sa nedá vrátiť späť, jedine, že by som sa poučila z cudzieho osudu. pokračovanie článku
Kedysi, žena bez rukavičiek, bola ako „nedoobliekaná". Nebola to výsada len určitej spoločenskej vrstvy. Mestské ženy nosili rukavičky a klobúky a ženy na dediny, ak nenosili všelijaké čepčeky ku kroju /neraz drahšie ako klobúky/, tak v lete nosili ľahké, svetlé kartúnové šatky a v zime „štofky". Nemám rada slovo slúžka, ale aj slúžky nosili rukavičky a klobúky, bola to pekná móda. Viem to podľa fotografie mojej mamy. pokračovanie článku
Nahla som sa nad zábradlie dreveného mostíka a pozerala na priezračne čistú, horskú rieku. Tá ľadová voda vrie, napadlo ma. Čím dlhšie som sa na ňu pozerala, tým mi bolo horúcejšie. Ponorila som sa do jej prúdu očami, ako do vlastného vnútra. Bolo absolútne ticho. Nepočula som ani hukot vody, ani svoj zrýchlený dych. Na okamih sa mi zdalo, že voda stojí a ja sa rútim dole dolinou. Možno sme sa na chvíľu vymenili. pokračovanie článku
Ešte pred pár rokmi, človek ovládajúci anglický jazyk a majiteľ kostýmu, prípadne obleku, tak sa mohol okamžite a rovno stať aj managerom, tak sa to cenilo:) Dnes to už nestačí, lebo na Slovensku skoro každý vie po anglicky. Od malých detí, cez barmanku až po ministra. Iba ja, len tak, habkám. Pravdaže sa slovník a znalosti líšia úrovňou, primeranou spoločenskému postaveniu, alebo aspoň by sa mal:) pokračovanie článku
Vaše meno a priezvisko, prosím. Ako sa voláte? Ani neviem koľkokrát sa ma to za život už niekto opýtal. Od detskej láskavej otázky, až po úradnú strohosť. Dokonca raz na mňa aj nakričali identifikujte sa! Zábavné na tom je, že si takú dôležitú vec, čo nás sprevádza celý život, nemôžeme sami vybrať. pokračovanie článku
Som bojazlivá smelá žena
