Medzi mlynskými kameňmi

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 16.3.2011 o 13:11 | Karma článku: 7,69 | Prečítané:  1548x

Naozaj chceš ísť na film Habermanov mlyn, opýtal sa ma môj muž. To nie je film po ktorom večer pokojne zaspíš.  Viem, ale  myslím, že by som mala ísť.  Prirovnala by som to k pocitu, prečo musím    niekomu vzdialenému  ísť dať posledné zbohom. Dobre viem, že  ma to bude bolieť, žiadne vysvetlenie sa nedozviem, ani  prečo sa  to stalo,  a ani  čas sa  nedá vrátiť späť, jedine, že by som  sa poučila z cudzieho osudu.

Generácia narodená tesne po vojne,  r.1945, moja generácia, mala v detstve taký pohľad na svet a pohnuté osudy, v akom svetle jej ho ukázali rodičia, to znamená, ako oni sami prežili obdobie  rokov 1938-1945. Konfrontácia vlastnej rodinnej histórie,  s inými rodinami je dôležitá.  Možno preto som sa chcela ísť na ten film pozrieť. Dozvedieť sa o dobe, o ktorej sa  nejasne mlčalo a v mnohých driemal  pocit krivdy. Nebolo víťaza, boli len  porazení.

Film režiséra Juraja Hertza Habermanov mlyn nie je jednoduchý film a nevznikol z roka na rok. Dej sa odohráva v českom  pohraničí, v rozpätí rokov 1938-1945. Otvoril jednu z najkontroverznejších kapitol českých dejín, povojnový odsun Nemcov. Život  v pohraničí nikdy nebol idylický. A v hraničných situáciách, keď sa ľudia musia rozhodnúť, kto sú, kde patria, sa správne riešenie hľadá ťažko.   Hranica neochráni v kritických situáciách, lebo  korene ľudských osudov,  sú prerastené z jednej strany na druhú a tak ich vynútené rozhodnutie   podlomí, rozdrví ich charaktery tými najnižšími pudmi, chamtivosťou, zomelie hnevom odplaty.

Keď som bola dieťa , prisťahovala sa do nášho bratislavského obytného domu Ňusika. Po slovensky Anička. Písal sa rok 1952 a mali sme 7 rokov.  A Ňusika mi povedala, že sa museli vysťahovať, lebo  akurát cez ich obývačku išla hranica medzi Maďarskom a Slovenskom a museli sa rozhodnúť, kde chcú ísť bývať, to bola moja detská  predstava hranice,  presne nakreslenej čiary bielou školskou kriedou. Ostrá, rozhodná. Vyliečiteľný rez aj keď jazva ostane. Nie, vôbec to nie  je také jednoduché, ani teraz. Mám obavy, že ani nikdy nebude život v pohraničnej oblasti jednoduchý.

Miestami sa mi zdalo, že sa nepozerám na film, ale na dokumentárny film. Možno by sa autori filmu môjmu pocitu potešili, lebo to svedčí o silnej  výpovedi a autenticite hercov, prostredia, kamery a hudby.   Možno by malo ísť na ten film viac ľudí. Bolo nás  5 vyberavých divákov v prázdnom kine. Všetci sme  sedeli tesne zomknutí  pri sebe, ktovie prečo. Dva zrelé manželské páry a jeden smutný,  starý, zhrbený muž s výrazným profilom tváre.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?