Nepomýlení

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 15.5.2011 o 15:51 | Karma článku: 8,99 | Prečítané:  1206x

Nemýľ ma, tvojimi názormi, povedala  som môjmu mužovi, mám vlastné! Dospela som k nim, ani neviem ako. Možno som sa taká už narodila. Taká múdra?!   Nó jasnéé, aby si mi nevrátil, uškrnula som sa na Petra.  Ja nehovorím, že som neomylná. Nerada sa  učím,  v určitých veciach  som nepoučiteľná a tvrdohlavá.  A vieš prečo?! Lebo nepovažujem za potrebné všetkému rozumieť, pre mňa je najdôležitejšie rozumieť sama sebe. Nenechám sa pomýliť, dokonca, ani dobrými  knihami:)

Otvorila som okno auta a dnu sa vovalilo  skoré, lesné ráno. Vlhké, čisto vyumývané, voňavé, májové a načisto ma omráčilo ako nečakané  šťastie, alebo láska.   Zastaňme na chvíľku, povedala som. Ticho mi udrelo do uší.  Nikde ani človiečika.  Na lúke akýsi polozabudnutý starý senník.  Okolo veniec hôr, v pozadí, asi to bude Sivý vrch.  Celkom som si premočila tenisky. Lúka sa len tak žltela od kašičiek. Zamierila som k potoku a rozkvitnuté záružlie bolo také šťavnaté, že som mala chuť ho  požuvať. Čupla som si medzi klobúky lopúchov. Môj horúci potôčik  vytvoril  na chvíľu malé jazierko s jemným oparom. Aké jednoduché. Nechcelo sa mi odtiaľ odísť. Keby vyšiel z lesa medveď, asi by som sa ho nebála, rozumeli by sme si, tak veľmi  som sa cítila súčasťou prírody.

Som jednoduchá, možno preto to mám v živote ľahké, povedala som Petrovi a pribuchla dvere auta.  Nemyslím si, že ľahkosť bytia súvisí so vzdelaním. Niekedy môže byť vzdelanie a veľa premýšľania, len na oštaru:) Neplatí to vo všeobecnosti, ale  všimol si si podobnosť, najmä v zrelom veku,  medzi   vzdelanými, scestovanými ľuďmi a jednoduchými ľuďmi? Tí jednoduchí  môžu prežiť celý život na jednom mieste  a vedia to! Čo vedia?! No to, čo je  podstatné pre ich  život. Všetci ľudia to vedia, len  na to zabudli a tak musia blúdiť po svete a hľadať stratené. V knihách, alebo  v Himalájach,  v Patagónii, na dne mora, či v piesku púšte. Nóó, niekto aj v alkohole, alebo drogách, dodal Peter.

Pomaly sme prechádzali cez malú dedinu. Títo ľudia vyzerajú spokojne, pomyslela som si pri pohľade na tetku v rozčaptaných papučiach , čo išla ráno do dedinského obchodu, na zívajúceho chlapca v teplákoch ženúceho kozu na pašu.   Na autobusovej zastávke čakali vyparádené dievčence, tešili sa do mesta. Pred starou drevenicou, pri zaparkovanom aute bratislavskej značky diškuroval ujček v montérkach s mestským mužom v gumákoch o obdivovali novú kosačku na trávu. Uznanlivo obidvaja pokyvkávali hlavami.  Vedeli svoje:)

Žijú si svojim životom, nenechajú sa pomýliť.  Kontakt s prírodou majú  taký tesný, ako milenecké objatie, ktovie, či aj odtiaľ nečerpajú silu a istotu, pokoj a vyrovnanosť  v živote. Niektorí sú chudobnejší, niektorí  bohatší, ale  všetci akoby mali dosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?