Farba hádok, alebo nikto mi nevyhovie

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 20.7.2011 o 13:09 | Karma článku: 5,70 | Prečítané:  1168x

Sú dni, keď mi nikto nevyhovie, aj keby  mi čítal myšlienky. Mohol by sa od námahy pokrájať aj  na kúsky, nevyhovie. Jednoducho preto, že sa sama neviem prečítať. Cítim  naliehavosť  formulovať sa do slov, vypustiť ich a nechať ich , pre mňa za mňa,  nech vyletia komínom, alebo  do korún stromov a tam nech sa medzi sebou  hašteria ako vrabce. Potrebujem  mať prázdnu a čistú hlavu, no  a čo?! Veď potom si ju zase niečím zaplním.

Ak na to prídem prečo som „taká", je hádka zažehnaná. Pravdaže sa  viem pohádať sama so sebou, nebudem  nikoho obťažovať zbytočne, ale keď neviem nájsť ani len začiatok klbka zamotaných myšlienok, čoho sa prichytiť, odkiaľ  rozmotávať spletené, či popletené myšlienky a vôbec, mám nejaké myšlienky a mám  čo rozmotávať a naozaj musím?! Len aby som sa ešte viac nezamotala  do vlastných  jedovatých pavučín a slín  a neuviazla v nich, otrávená sama sebou.

Ak na to neprídem, musím to s niekým konfrontovať!  V rámci  vlastného duševného zdravia, skrátka, musím sa  pohádať:) Zásadne sa hádam len s tými, ktorých mám rada a oni ma tiež majú radi a keď ma nemajú radi, tak má môžu mať radi. Ináč mám rada celý svet, takže mám široké pole pôsobnosti. Mám v tom systém, čo je u mňa dosť nezvyčajné. Hádky som si usporiadala pekne podľa farieb.

Výborná  a efektívna je červená hádka. Jasné, pokiaľ pri nej netečie krv a nikoho neskolí náhly infarktový stav, je to  fantastické, rýchle, prudké, vášnivé riešenie a dokonalá úľava. Aj by som to mala k čomu prirovnať, ale akosi sa ostýcham.

Biela hádka je čudná hádka. Vlastne ani nie je hádkou, lebo biela hádka nič nevyrieši, je to dlhodobý proces,  napätého  prímeria. Vzájomné rešpektovanie, plné   hmlistých náznakov, záhadných a neúprimných úsmevov, prevracanie očí stĺpkom  a neveriace krútenie hlavou. Biela hádka často prerastie do nepríjemnej šedivej.

A šedivá hádka , často predpovedá červenú, to je ten lepší prípad. Horšie je, keď sa dlho, len tak,  náladové, šedivé  mraky mračia, mrmlú, hundrú,  mocú,  robia dusno na nevydržanie, občas v diaľke cítiť náznaky pohrmievania, ale žeby sa poriadne zablyslo a zahrmelo a potom vyjasnilo, to nie.

Zelená, tá je celkom dobrá, sú v nej ukryté náznaky riešenia a ak sme zasiali semiačko porozumenia, tak je nádej, že vyrastie, musíme len počkať.

Oranžovú  hádku mám rada, nie  je ozajstná a nedá sa hádať s každým. No dá sa, ale skúste hrať tenis s niekým, kto ho vôbec nevie hrať  a neovláda ani základné pravidlá. Oranžová je podpichovanie, rypnutie, rýchle a vtipné vrátenie slovného úderu,  smeču a čo je najsenzačnejšie,  nie je dôležité kto vyhrá hádku, ale samotná hádka je uvoľňujúca.

Farebné hádky sú veľmi dobre kombinovateľné a majú veľa odtieňov,  neraz sa prelínajú a spôsobujú zaujímavé a neuveriteľné efektné závery, z  ktorých  človek  vyjde ako po blahodarnom daždi po dlhom období sucha a je mu jasno v hlave ako dúhe  po búrke:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?