Archívna zmrzlina

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 26.8.2011 o 16:53 | Karma článku: 11,02 | Prečítané:  1983x

Dejinami zmrzliny a nanukov  som sa nezaoberala, ale určite existujú. Pre mňa nie je dôležité, kto a kedy vymyslel zmrzlinu, ale kedy som ju objavila ja. Mohla som mať asi šesť rokov /r.l951/ a kvôli sľúbenej zmrzline od rodičov, u Razima, som bola ochotná ísť s nimi na nedeľnú prechádzku po nábreží Dunaja.

Razim bol turecký zmrzlinár, vyrábal najlepšiu citrónovú zmrzlinu, akú som v živote jedla.  Pred „Razimom „ bola vždy dlhá šóra.   Keď sme už stáli na troch malých schodíkoch vedúcich do suterénu domčeka a postupne som  videla,  najprv vrch jeho bielej  čiapky v tvare lodičky, potom čierne fúziská, nakoniec  podávajúcu  ruku s kornútkom zmrzliny, zalial ma slastný pocit výnimočnosti  šťastného okamihu. Konečne ochutnám zmrzlinu. Takú už nikde  nekúpite, iba ak vo svojom vlastnom archíve spomienok máte podobnú. Nechodím do Bratislavy často, ale keď idem okolo hotela Devín, tak si poviem, aha, tu bol ten malý domčúrik a Razim.

Prvý nanuk som jedla v kine! Pamätám si túto udalosť veľmi presne. Boli sme v kine „Pohraničník". Cez žurnál prišla pani z kinového bufetu, v tmavomodrom plášti s bielym golierikom a pred sebou niesla krabicu s nanukmi. Čokoládové l,20 Kčs, obyčajné l Kčs. To bolo dvojnásobné blaho. Jesť nanuk a pozerať sa na film. Viem aj čo hrali! Francúzsku komédiu Prázdniny pána Hulota a hral tam skvelý komik, čo mal zuby ako dobrácky  kôň . Fernandel?

Nezabudnuteľná bola vanilková  zmrzlina, v DEKE, na korze. Jojo,  môj prvý frajer,  ma na ňu nalákal. Asi bola zo sušeného mlieka, tá chuť bola nezameniteľná. Nikdy viac som takú už nejedla.

A ísť z  kupka z Tehelného a nezastaviť sa v JAME na zmrzku, neexistuje! Nevadili nám ani dlhé rady v dvojstupe. Dokonca z prvotného čakania na zmrzlinu vzniklo neskoršie aj niekoľko vydarených manželstiev. Nečudo, keď mali spoločné zmrzlinové chute. Pohľad na neďaleké hľadisko tenisových kurtov bol senzačný. Stovky ľudí, /nepreháňaj svoje zmrzlinové spomienky:)/, skrátka ľudia sedeli so zmrzlinou v rukách, pohyb hlavou do prava- loptička v ľavo, obliznúť zmrzlinu pohľad v lavo-pravo-obliznúť. Letná pohoda.

Áno, zmrzlina sa mi spájala a doteraz spája s letnou pohodou, pôžitkom, s osviežujúcou radosťou. V živote som nevidela naštvaného človeka lízať zmrzlinu. Všetci, bez rozdielu veku,  vyzerajú v pohode a majú v sebe  niečo, neviem presne čo, ale  je to veľmi príjemné :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?