Rafika

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 4.9.2011 o 18:08 | Karma článku: 6,96 | Prečítané:  1263x

Rafika je mimoriadne zvedavá žena, s konšpiratívnym sklonom, vie o všetkom,  čo sa deje  v jej okolí. Získané informácie  spracuje a dokonale   využije   vo svoj prospech.  Pohybuje sa  v okruhu  vlastného nosa,  mestečka, kde žije.  Prešibaná a sladká ako rafinovaný cukor. Lepkavo sa usmieva,  veď ja vám len dobre chcem. Nikto by o  nej na prvý pohľad nepovedal, že je poriadna rafika:)

Naša predavačka v kvetinárstve,  asi pozná celé mestečko. Presne „priloží" k  tvári krstné meno, vie kedy má kto  meniny!  Nó, veru, je na ňu spoľahnutie, hneď mi pripomína „a  dnes nedáme ružičky pani manželke?!!! „ zasmial sa muž.  Dobrá obchodníčka, má preskúmaný trh. Aj psychológ je dobrý, dodala som, hrdá na svoj postreh.  Na to, že chceš smútočnú kyticu, tak sa  jej stačilo pozrieť jedným okom, veď sme celí v čiernom. Vyzeráš ako   čierna mačka s  kabelkou a ja ako havran v čiernej kravate.

Má otvorené aj v nedeľu, zajtra pôjdeme kúpiť radostnú kyticu. Darček už mám doma.  Pozri, kúpila som u nej  peknú papierovú darčekovú  taštičku, môžem tu napísať aj venovanie....  „?????!" Tá baba mi predala použitú  taštičku, pozri:  „Všetko najlepšie milá teta Ruženka,  želá rodina   Tläpušná". Zvláštne, že ja som sa zahanbila za ňu, ale zároveň ma to zvláštne pobavilo. Zvláštne zvláštne:)

Napriek tomu, na druhý deň som išla kúpiť radostnú kyticu, áno,  k rafike. „A prosím nepoužité kvety, nie z cintorína", povedala som láskavo,  pozorujúc ako mi šikovne viaže gratulačnú kyticu.  Šokovaná mojou nehoráznou poznámkou,  pootvorila ústa, zalapala po dychu, vytreštila oči. Vyzerala ako lapená ryba. Som ja ale rafika, pomyslela som si , ale veď ja platím, tak čo. A okrem toho, za ten včerajšok, nezaškodí jej.

Aj ja rada pozorujem ľudí, ale neposudzujem, neporovnávam, neodsudzujem.  Snažím sa ich pochopiť, ospravedlniť nie.  Taštičku som jej vrátila a namôjdušu, skoro mi bolo kvetinárky ľúto, lebo prvé čo ju napadlo, zobrala nožnice a bezradne odstrihla nešťastnú popísanú kartičku  a taštičku mi strkala späť do ruky. Tak prrr,  to teda nie, vrátiť peniaze! Ale taštička to bola pekná. Predavačka sa mi ospravedlnila, tak rafinovane,  až som jej uverila, lebo som jej chcela uveriť a urobila mi dobrú cenu na kyticu. Možno ju mrzelo, že sa to stalo a možno ju mrzelo len to, že som jej  na to prišla, rafika jedna:)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?