Dušička moja farbistá

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 1.11.2011 o 13:03 | Karma článku: 6,90 | Prečítané:  968x

Z krátkych hnedých, pohodlných čižmičiek,  trčali Magde tenké nohy v hrubších  pančuchách,  teplej farby popadaného lístia. Farby jesenného lístia sa nedajú slovom opísať, ale veď ich  každý pozná. Ani niektoré  pocity sa nedajú opísať, tiež ich skoro každý pozná.   Škoricovo-oranžovo-červené, ryšavé aj žlté. Môže tam byť aj trošku zelenej, prípadne tmavohnedej aj   čiernej. Viem, prečo sa Magda vybrala na najbližší  cintorín taká farbistá.  Preto, aby prekryla smútok v duši.

A prečo si Ty nebola toho roku na šechsvatých  na hroboch rodičov, opýtala sa jej v pol ceste  na kopec cintorína, jej duša. Neviem, odpovedala Magda, nepýtaj sa. Zaváhala. Rodičia odpočívajú v pokoji, rozumieme si rovnako  dobre, ako za života.  Magda sa pohrúžila do myšlienok.  Možno viem, ale je mi  veľmi ťažko pretriediť otravnú  zmes  protirečivých pocitov a vôbec,  nechcem o tom premýšľať.  Len skús, dušička moja, tieto dni sú predsa ako stvorené na také rozmýšľanie. Vzťahy treba riešiť počas života, kým je ešte čas, našepkávala Magde.  Neotravuj, aj tak nič nevyriešim.

No dobre! Je to pre mňa silná, predávkovaná  dávka  pocitov, čierna, temná a neviem ako ju rozjasniť. Všetko sa mi zdá hrozne komplikované a mám pocit, že moje vlastné rozhodnutie je zablokované rozhodnutím iných ľudí, áno, jasné pravdaže je v tom moja sestra Ria.  Možno som predsa len mala ísť a kašľať na ňu.  300 km  nie je tak veľa.  Cítila, ako v nej stúpa zlosť na Riu. Ako môžem ísť na cintorín k hrobu mŕtvych rodičov a neisť pozrieť moju živú sestru?! V tom istom meste pôjdem na cintorín, navštíviť miesto posledného odpočinku , hrob rodičov, no áno , veď je to pekné, ale radšej by som išla na návštevu k mojej živej sestre, určite by boli naši rodičia tomu radi a potom by sme mohli ísť spolu aj na ten  cintorín. Ale takto?! Živých chcem navštevovať. Môžem jej  vyzváňať, vyvolávať, písať , odpoveď žiadna. Je to vlastne, akoby bola tiež mŕtva, alebo ja som pre ňu mŕtva, nie, keby som bola mŕtva potom  by prišla na môj hrob, alebo ani potom? Neotvorí mi dvere. Nestojí o mňa. Nedelí sa so mnou o nič. Ani o radosti ani o starosti.  Ani ja to už nerobím, nechcem ju obťažovať. Mama s otcom mi rozumejú, prečo som neprišla.

Malý podhorský cintorín, šuchtavé kroky, voskové ruže, čečina, zapálené sviečky. „Obriadené" hroby. Magda zbadala  trčiaci zadok tetky v širokých sukniach, začula zvuk rajbajúcej kefy.  Vyzerá,  akoby doma rajbala schody  a nie  pomník uškrnula sa Magda a zrazu sa cítila lepšie.  Akoby na dušičky všetci mŕtvi  dostali svoju pôvodnú podobu a zrazu mali akési zvláštne živé potreby. A ten ujček  čo hrdo nesie po domácky urobený veniec , čo mi to len pripomína, aha, tortu. Veľkú ozdobnú tortu s bielymi marcipánovými kvetmi. Aké jednoduché, jasné, pravé. Bez problémov prišli navštíviť svojich blízkych, lebo  si všetko vyjasnili počas života. Pospomínajú si, doma si dajú horúci čaj a vlejú do štamperlíka. Zíde sa rodina.

Keď tu nemám pochovaných  svojich, mohla by som zapáliť sviečku pri  tom veľkom kríži v strede cintorína,  napadlo ju.   Okolo bolo naukladaných  veľa kahancov,  aj obyčajných sviec. Tam je už svetla a spomienok dosť, inde ma treba.    Magda našla najopustenejší hrob v kúte cintorína, rov s práchnivým krížom, zabudnutý, bezmenný  stratený a tmavý. Zapálila  sviečku a rozplakala sa. V slabom mihotavom svetielku sviečky sa odrážali, miešali všetky pestré farby  jej duše až sa zliali do čiernej .  Pomaly sa upokojila, natiahla si červené rukavičky na znak smútku v duši a išla domov. Ktovie či aj moja sestra nenosí červené rukavičky, napadlo ju.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?