Infúzia nemocničných myšlienok

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 5.1.2012 o 18:27 | Karma článku: 7,59 | Prečítané:  1104x

Magda pocítila na tvári zvláštny dotyk ruky, opakom dlane, niečo medzi pohladením, či potľapkaním. Drobná náušnička na uchu anesteziologičky vykukla z pod tesnej čiapky a zaligotala sa vo svetle sálového slnka, operačnej lampy. Dobre ste sa držali, povedal veľký zelený chirurgický plášť, s rozmazanou tvárou. /Ako ma ten mohol operovať, keď tak zle vidí?!:)

Pocítila som uvoľnenie a radosť. Už mám po operácii a dokonca ma pochválili! Ktovie za čo, veď ja som nič nerobila, alebo áno? Kto to vo mne bojoval, ako  o  život a pomáhal doktorom, sestričkám i tým vesmírnym prístrojom? Fascinujúce. Nepotrebujem vedieť odpoveď, takto to je fajn. Možno je to jednota tela , ducha a vôle, pomyslela som si  a stratila sa v bezbolestnej zóne ticha, vyspávať „opicu".

Nemocnica nikdy nespí naraz. V noci, na izbe intenzívnej starostlivosti, počuť  hlasný „program" z pôrodnice. Á vitaj, prichádza  na svet človek, krásna  záverečná bolesť, víťazný plač. Aj  som chcela zatlieskať, také to bolo úžasné.   Z poza tenkej  steny počúvam nekonečný monológ  starého muža .Ktovie ako vyzerá. Zdá sa mi, že tiež vníma moju blízkosť. Pred tým, ako sme nad ránom bratsky zaspali povedal:" a nechráp Milka, vidíš, že som chorý". A ja na to urazene: "Ty nechráp"! Neskúšajte sa smiať , keď máte čerstvo poprešívané brucho, veľmi to bolí.

Ráno som sa veľmi preľakla, lebo na bruchu  mi  ležal rozplaštený obrovský chameleón-hematóm. Len Ty si mi chýbal k šťastiu, povedala som, pozorujúc jeho meniace sa abstraktné tvary a farby. Sýta tmavo slivková sa prelínala so zelenou a prechádzala do nádhernej farby zrelej žltej hrušky. Láskavo zmizni, čím skôr!

Schudla som 2 kg , je to síce pozitívum, ale chodím ako mucha, ktorá sa zobudila uprostred zimy. Po narkóze sa mi páčil môj hlas. Bol chrapľavý a hlboký, ako prefajčený hlas starej barovej speváčky. Tri týždne nemám umyté vlasy a môj muž mi povedal niečo veľmi pekné:)

V nemocnici má človek  také dotieravé a životne nástojčivé  myšlienky, ktoré inokedy odháňa, pomyslela si Magda, pozorujúc nečujne padajúce kvapky infúzie. Možno mi tie myšlienky   vtekajú  do žíl spolu s  infúziou, v nemocnici je všetko poprepájané. Starý, chorý a chudobný, to je taký ťažký trojboj, že človek, ktorý si dokáže zachovať dôstojnosť je hodný olympijského zlata, je absolútny životný víťaz.

Život je plný prekvapení. Jasné, že  aj dobrých.   Mňa moje tenké črevo, nemilo prekvapilo, z ničoho nič sa zaseklo, aj keď bolo natoľko múdre (za čo mu ďakujem, trošku sa mu podlizujem, aby to už  viac neurobilo), že to urobilo vtedy, keď neštrajkovali doktori, ani snehová kalamita nebola. Čas ma síce teraz  tiež lieči, ale hral proti mne ako život.

Veľa zdravia, priatelia:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?