V časopisoch, je  toľko zvádzajúcich farebných obrázkov  naaranžovaných jedál, s hýriacimi detailami,  s predprípravou,   prípravou,  záverečným servírovaním, s návodom ako sa dopracovať k vrcholu blaha a uspokojenia svojich chúťok z jedenia, že to už skoro nemá nič spoločného s normálnym hladom a varením.

Neexistuje žiadne tabu v kombinácií chutí,  naopak, čím viac sa porušujú pravidlá /veď hej, iný kraj, iné chute/, tak  je z toho rafinované kulinárske  haute couture:) Vôbec by ma neprekvapilo, keby jedlo lepšie vyzeralo ako chutilo, rovnako  ako móda haute couture,  tiež nie je na každodenné nosenie, ale považujem ju za umenie, reznuté  dobre odvedeným remeslom. A v tom je to, takéto  pôžitky  nemôžu byť „na  každý deň", lebo sa stráca ich výnimočnosť a klesajú na hodnote.

Neviem, či napísať toto slovné spojenie „gastronomická pornografia" /ja som ho nevymyslela/, ale podľa mňa je výstižné, lebo  má za úlohu vzbudiť naše chúťky na jedlo, aj keď nie sme hladní:) Na kieho frasa! No jasné, aby sme míňali peniaze najprv na jedlo, ktoré nám ani nepadne na úžitok a hneď za ním si za drahé peniaze  kúpili pilulky, po ktorých beztrestne schudneme.   A keď nie, tak si môžeme za ťažké peniaze nahonobený tuk, /pfuj:)/ dať odsať.

Nemám nič  proti  žiadnym pôžitkom, ale držím sa vlastných pocitov a inštinktov.  Užívam ich prirodzene, keď pociťujem hlad, taký, alebo onaký, tak sa nasýtim. Občas zhreším, ale nič  nevyvolávam umelo. Je pravda, že apetít môže byť rôzny.   Žiaden kuchár nedokáže navariť také dobré jedlo, ako hlad. Nikdy v živote som nehladovala, ale hladná aj prejedená som už bola:)

Ak nemáme chuť na  voňavý, čerstvý chlieb  vypečený do chrumkava, tak sme pravdepodobne nie hladní. Ak nevieme vymenovať svoje pôžitky / dobre, tak potichu:)/ môže to znamenať, že  ich máme príliš často, alebo vôbec. Buď zovšedneli, alebo sme sa ich zriekli, preto, alebo aj  preto.

Zvláštne je, že najväčší pôžitkári obyčajne nebývajú tuční, no jasné, že preto, lebo sú pôžitkári a jedlo vychutnávajú. Neboja sa, že im ho niekto vezme a zrejme sa neboja, že zajtra nebudú mať čo jesť.  V tomto som si nie istá. Bez vzduchu na dýchanie vydržíme sekundy, bez vody  hodiny a bez jedla, ako kto. Ten kto si naškrečkoval okrúhle  líca a pod šatami ma dobre skrytú opásanú klobásu a slaninu, tak ten vydrží dlhšie, myslím si:)