reklama

ne – Stretnutie

Dunaj tečie stále rovnako, pomyslela si Magda a oprela sa o kamenný múrik zábradlia. Mohla by som si naň sadnúť,  ako voľakedy, prehodiť nohy na jednu stranu a pozerať sa na lode, vlečúcu sa sipiacu vodu, alebo prehodiť na druhú stranu a pozerať sa,  kto ide okolo Bohúňovej  sochy držiacej v ruke paletu a chýbajúci štetec v druhej ruke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Vždy niečo chýba, človek nemôže mať všetko. Jarný vietor otcovsky postrapatil Magde vlasy, ako zbytočne mudrujúcemu dievčatku. Vybrala si z kabelky rúž, pretrela pery a jemne si frkla na hrdlo obľúbenú vôňu, asi aby mi nič nechýbalo, zasmiala sa v duchu, veď nejdem na rande, iba ak s časom.

Pohľadom zavadila o muža prechádzajúce okolo. Akoby som ho poznala. To nie je možné! Áno, je to on. Koľko rokov sme sa nevideli? Emigroval niekedy v roku1968. Preto sa prechádza práve tu, nie v mladej časti bratislavského nábrežia, jasné, pozná toto miesto. Áno, je to určite on a už vie, že to som ja. Tak sa usmej, naznač, že ma spoznávaš. Nič. Bojí sa. Aj ja sa bojím.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte päť k- r - o - k - o- v a minie ma, rovnako, ako keď sme boli mladí. Splynutie očami, všetko je povedané, niet viac čo. Nič sa nezmenilo. Je to také isté ako pred rokmi. Zrýchlený tep a pocit vzdialenej blízkosti. Prekvapivo ľahko som zoskočila z múrika a pobrala sa opačným smerom.

Otočím sa za ním a možno mu aj zakývam, lebo aká je pravdepodobnosť, že sa ešte raz stretneme? Otočili sme sa skoro súčasne. Čo, čo to robí? On nezabudol. Chvíľu sa na mňa pozeral, zrazu sa zohol, skôr si kľakol na koleno a robil sa, že sa mu rozviazala šnúrka na topánke. Áno, je to on, to isté už raz urobil, aby som si ho všimla, niekedy pred 40 rokmi, keď som sedela na múriku a jarný vietor sa hral s mojimi vlasmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

*

Len čo Magda zbadala zrkadlo Liptovskej Mary, pomrvila prstami na nohách, našmátrala vyzuté lodičky, obula sa, pretrela si ústa rúžom, frkla si obľúbenej voňavky na hrdlo, schytila kabelku a v rytme kolies vlaku kráčala k východu vagónu. Otvorila dvere, zakývala, zakričala ahoj , tu som. Na stanici stál jej muž a škeril sa od ucha k uchu. Ahoj. Nie, že by si mi chýbala, ale bol som ako bez ruky. Aj Ty si mi chýbal za 24 hodín viac, ako niekto za 40 rokov, neboj sa. Veď ja sa nebojím, povedal a objal Magdu okolo pliec. Ako si sa mala? No tak si predstav, sedím si na múriku pri Dunaji a zrazu..., nó, znie to zaujímavo, pokračuj. Zrazu som si všimla muža , ako sa tvári, že si zaväzuje šnúrku na topánke, ale pritom mal obuté topánky bez dierok, hral len také smiešnu hru:)

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu