reklama

Mágia zeleného oka:)

Keď som bola malá, v polovici minulého storočia, tak sme mali rádio! Nemali sme ho zapnuté stále. Nie, len vtedy, keď sme ho naozaj počúvali a sedeli sme pri ňom, ako pri niekom, kto k nám rozpráva, alebo nám spieva či hrá. Keď sme ho zapli,  rozsvietilo sa zelené žmurkajúce oko. Mňa to tak fascinovalo, že som sa vydržala naňho pozerať veľmi dlho a neskôr, keď sme mali televízor, tak môj otec sa rovnako fascinovane pozeral na monoskop.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (24)

Mama sa veľmi čudovala, ale ja nie, ja som otcovi rozumela. Bolo to úžasné, nielen počuť, ale vidieť obraz. Rádio a televízor je výborný vynález. Bledomodrá žiara televíznej obrazovky, v začiatkoch nahrádzala, stmeľovala členov rodiny, ako žiara rodinného krbu. Niekedy sa obsluhoval veľmi ľahko. Jedným gombíkom sa prístroj zapol a tým istým aj vypol. Rádio malo viac programov, ale v telke bol program iba jeden aj to v čase od - do. Keď skončil, tak zahrali štátnu hymnu, každý deň, čo mi bolo veľmi čudné. Trošku riskantné bolo inštalovanie antény, najmä na streche nášho domu a doteraz ma obchádzajú mdloby pri spomienke, ako sme so sestrou a mamou držali otca za nohy, vykláňajúceho sa z okna, aby bola anténa v správnom uhle a obraz „nezrnil".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz je to s pozeraním televízie strašne zložité. Toľko programov, gombíkov a ešte k tomu ten ovládač, netreba ani zadok zodvihnúť a prepnúť. Ten, kto drží v rukách ovládač, tak je pánom sveta, veru. Suseda Hana povedala, že oni majú 12 610 programov! Ale pozerajú len dva. Obávala sa, či neplatí aj za tie, čo nepozerajú. Ako som už spomenula, televízia je dobrý vynález. Televízia a počasie ľudí zjednocuje, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. V prvom rade preto, že každý, ale naozaj každý z nás môže frflať na program, koľko sa mu chce, rovnako, ako na počasie. Každému vyhovuje niečo iné a keďže za to platí, /za počasie zatiaľ nie/, tak je povinnosťou v telke ukazovať práve TO! Lebo potom TO nemá žiadnu úroveň, keďže to nemá našu úroveň:)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja kamarátka Denisa, má doma 24 televízorov a keď príde domov, tak ich hneď všetky zapne, ale vôbec ich nepozerá, ani nepočúva. Ona sa bojí byť sama, lebo by sa cítila odtrhnutá od sveta a stratená. A moja druhá kamarátka Boba, tá relaxuje tak, že musí zapnúť telku /len jednu/ a len vtedy skutočne môže vypnúť ona. Boba je tak totálne vypnutá a vôbec nevie, čo pozerala a tým sa o veľa ochudobňuje, ináč zvláštny, ale dosť častý spôsob relaxu.

A pritom, áno, áno, je tam gombík na ticho, ale mágia zeleného oka pôsobí na nás doteraz, aj na mňa. Pozeráme sa na magického hada pokušiteľa - televíziu. Ja sa rada pozerám na televíziu. Program si nikdy nevyberám. Načo. Zapnem, pozriem reklamu, prepnem, pozriem druhú reklamu, zdriemnem si, prepnem na inú reklamu, idem sa vycikať, prepnem, napijem sa vody a idem spať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aha, hlavné správy pozerám, ale keď vidím tie katastrofy, tak si poviem, možno, keď to toľko ľudí vidí, tak sa tá bolesť rozdelí medzi divákov, lebo iný dôvod nevidím, prečo treba do hlavných správ dávať skoro súkromné informácie o nešťastiach. Možno na výstrahu, ktovie. O milej dôležitosti informovať verejnosť, že medveď má na hlave hrniec, to je správa hodná aj pre BBC.

Áno, pravdaže, televízia je aj zdrojom informácií. Nebyť smotánky, nikdy by som nevedela, že k jej výrobe treba poriadnu kravu. Poučný je aj farmársky život. Lebo naozaj si niekto môže myslieť, že vajíčka sa plnia do malých plastových obalov a vypadávajú z automatickej linky. Život na farme vďaka nádherným záberom prírody, zmien počasia, s veľmi peknými a citlivými náznakmi všelijakých drobností, ako to niekedy na farmách, či lazoch bývalo, s príjemným podmazom zvukov, to je fajn. Ani tí ľudia mi nevadia, lebo mám ľudí rada. Vadí mi tá hrsť peňazí, o ktoré sa bijú, ako o život a zvláštny druh manipulácie s divákmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V poslednom čase som si doplnila vedomosti z histórie tureckých vpádov. Myslím, že by som sa obstála aj v háreme, lebo už viem ako to tam intrigánsky chodí. Trošku som sa zamyslela a pobavilo ma, že tureckému Sultánovi sa konečne podarilo obsadiť naše územie, geniálnym spôsobom bez prelievania krvi, prostredníctvom televízie .

Niekedy, keď niečo povedali v televízii, tak ľudia tomu verili, teraz sa väčšina len smeje, prípadne plače, ale neverí nikomu a ničomu, dokonca ani ja už nie, a to je na pováženie, lebo ja verím skoro všetkému. Mne môžete veriť. Dokonca ani tomu neverím, keď je niečo napísané čierne na bielom v novinách. Je zbytočné prepínať na iné, dokonca zahraničné stanice, ani tým sa nedá veriť. Je to škoda, lebo niekedy, to musela byť pravda, ak o tom písali v novinách, alebo hlásili v rozhlase, alebo to bolo v telke!:)

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu