Mágia zeleného oka:)

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 30.5.2012 o 17:38 | Karma článku: 9,65 | Prečítané:  487x

Keď som bola malá, v polovici minulého storočia, tak sme mali rádio! Nemali sme ho zapnuté stále. Nie, len vtedy, keď sme ho naozaj počúvali a sedeli sme pri ňom, ako pri niekom, kto k nám rozpráva, alebo nám spieva či hrá. Keď sme ho zapli,   rozsvietilo sa  zelené žmurkajúce  oko. Mňa to tak fascinovalo, že som sa vydržala naňho pozerať veľmi dlho a neskôr, keď sme mali televízor, tak môj otec sa rovnako fascinovane pozeral na monoskop.

Mama sa  veľmi čudovala, ale ja nie, ja som otcovi rozumela. Bolo to úžasné, nielen počuť, ale vidieť obraz.  Rádio a televízor je výborný vynález. Bledomodrá žiara televíznej obrazovky, v začiatkoch nahrádzala, stmeľovala členov rodiny, ako žiara rodinného krbu. Niekedy sa obsluhoval veľmi ľahko. Jedným gombíkom sa prístroj zapol a tým istým aj vypol. Rádio malo viac programov, ale v telke bol program  iba jeden aj to v čase  od - do. Keď skončil, tak zahrali štátnu hymnu, každý deň, čo mi bolo veľmi čudné. Trošku riskantné bolo inštalovanie antény, najmä na streche  nášho domu a doteraz ma obchádzajú mdloby pri spomienke, ako sme so sestrou a mamou držali otca za nohy, vykláňajúceho sa z okna,  aby bola anténa v správnom uhle a obraz „nezrnil".

Teraz je to s pozeraním televízie strašne zložité. Toľko programov, gombíkov a ešte k tomu ten ovládač, netreba ani zadok zodvihnúť a prepnúť. Ten, kto drží v rukách ovládač, tak je pánom sveta, veru. Suseda Hana povedala, že oni majú 12 610 programov!  Ale pozerajú len dva. Obávala sa, či neplatí aj za tie, čo nepozerajú.  Ako som už spomenula, televízia je dobrý  vynález. Televízia a počasie ľudí zjednocuje, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. V prvom rade preto, že každý, ale naozaj každý z nás môže frflať na program, koľko sa mu chce,  rovnako, ako na počasie. Každému  vyhovuje niečo iné a keďže za to platí, /za počasie zatiaľ nie/,   tak je povinnosťou  v telke ukazovať práve TO!  Lebo  potom TO  nemá  žiadnu úroveň, keďže to nemá našu úroveň:)

Moja kamarátka Denisa, má doma 24 televízorov a keď príde domov, tak ich hneď všetky zapne, ale  vôbec ich nepozerá, ani nepočúva. Ona sa bojí  byť sama, lebo by sa cítila odtrhnutá od sveta a stratená.  A moja druhá kamarátka Boba, tá relaxuje tak, že  musí zapnúť telku /len jednu/ a  len vtedy skutočne môže vypnúť ona. Boba je  tak totálne vypnutá a vôbec nevie, čo pozerala a tým sa o veľa ochudobňuje, ináč zvláštny, ale dosť častý spôsob relaxu.

A pritom, áno, áno, je tam gombík na ticho, ale mágia zeleného oka pôsobí na nás doteraz, aj na mňa. Pozeráme sa na magického hada pokušiteľa - televíziu. Ja sa rada pozerám na televíziu. Program si nikdy nevyberám. Načo. Zapnem, pozriem reklamu, prepnem, pozriem druhú reklamu, zdriemnem si, prepnem na inú reklamu, idem sa vycikať, prepnem, napijem sa vody a idem spať.

Aha, hlavné správy pozerám, ale  keď vidím tie katastrofy, tak si poviem, možno, keď to toľko ľudí vidí, tak sa tá bolesť rozdelí medzi divákov, lebo iný dôvod nevidím, prečo treba do hlavných správ dávať skoro súkromné informácie o nešťastiach. Možno na výstrahu, ktovie.   O milej dôležitosti informovať verejnosť, že medveď má na hlave hrniec, to je správa hodná aj pre BBC.

Áno, pravdaže, televízia je aj zdrojom informácií. Nebyť smotánky, nikdy by som nevedela,  že k jej výrobe treba poriadnu kravu. Poučný je aj farmársky život. Lebo naozaj si niekto môže myslieť, že vajíčka sa plnia do malých plastových obalov  a vypadávajú z  automatickej linky. Život na farme vďaka nádherným záberom prírody, zmien počasia, s veľmi peknými a citlivými náznakmi všelijakých drobností,  ako to niekedy na farmách, či lazoch bývalo,  s príjemným podmazom zvukov,   to je fajn. Ani tí ľudia mi nevadia, lebo mám ľudí rada. Vadí mi tá  hrsť peňazí, o ktoré sa bijú, ako o  život a zvláštny druh manipulácie s divákmi.

V poslednom čase som si doplnila vedomosti z histórie tureckých vpádov.  Myslím, že by som sa obstála aj v háreme, lebo už viem ako to tam intrigánsky chodí. Trošku som sa zamyslela a pobavilo ma, že  tureckému Sultánovi sa  konečne podarilo obsadiť naše územie, geniálnym spôsobom bez prelievania krvi,  prostredníctvom televízie .

Niekedy, keď niečo povedali v televízii, tak ľudia tomu verili, teraz sa väčšina len smeje, prípadne plače, ale neverí nikomu a ničomu, dokonca ani ja už nie,  a to je na pováženie, lebo ja verím skoro všetkému. Mne môžete veriť.   Dokonca ani tomu neverím,  keď je niečo napísané čierne na bielom  v novinách. Je zbytočné prepínať na iné, dokonca zahraničné stanice, ani tým sa nedá veriť. Je to škoda,  lebo niekedy,  to musela byť pravda, ak o tom písali v novinách, alebo hlásili v rozhlase, alebo to  bolo v telke!:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?