Kontinuita krátkeho života

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 18.1.2013 o 17:18 | (upravené 5.2.2013 o 10:24) Karma článku: 8,53 | Prečítané:  713x

Prečo ma názov knihy irituje?!  „Život je krátky". Lucia Piussi. Poviedky. Možno preto, že som už dôchodkyňa?!  A  vôbec je to kniha pre mňa?  Ja by som s naivitou  dieťaťa a svojou  vlastnou  dodala, že život je  krásny, tak mi to neberte:)  Možno, že život je pes a my sme rohy ulíc, možno je ako obnosená vesta, možno je život špinavá čakáreň, ale aj tak  sme na život  prisatí ako kliešť.

Osem poviedok. Miesto, čas, osoby. Bratislava rok 2006, krčma Stoka, divadlo Stoka. Snobi, opilci, herci, speváčky, čašníčky, mafiáni, študenti,   farári a iní hostia. A Magor.  Môžu byť aj kombinovateľní.:)

Fakty a udalosti,  zmiešané s emóciami, vyvolali u mňa silný  autentický pocit. Najmä prvá poviedka: „Posledné dni Stoky". Hlavná postava Lucia, je Lucia:)  Ahá, tak takto to bolo, dobre, že to napísala.  Nikdy som v Stoke nebola a teraz akoby som tam bola. Je neuveriteľné koľko čistoty v takej Stoke môže plávať pomedzi, ja to nebudem písať, lebo sa mi to bridí, aj keď je to pravda a pravda je čistá, takže napíšem pomedzi hovná a iný ľudský odpad.

Autorka je „vyštudovaná spisovateľka", píše slobodne  a otvorene, ale poznať, že okrem talentu, ovláda aj „remeslo". Je dobrá rozprávačka, aj keď nepíše rozprávky s dobrým koncom,  miestami skôr horory. V poviedkach  neboli žiadni románoví hrdinovia ani hrdinky. To boli ozajstní ľudia z mäsa, krvi,  živočíšnych štiav a chutí, až som mala niekedy chuť ísť si po čítaní umyť ruky:)

Klamala by som, keby som napísala, že som poviedky prečítala rýchlo a v pohode. Na chvíľu ma tak rozhodili, že som knihu dala tak ďaleko od seba, aby som na ňu ani nevidela. Dokonca ma podráždil aj obal knihy. Príliš krikľavý, či kontrastný. Oranžový podklad a na ňom čierny dvojnohý  kocúr v nohaviciach  s opaskom a ľudskou tvárou, niekoho mi veľmi pripomínal. Kocúr si miesto na obale zaslúžil, lebo  poviedka „ Nesmrteľný kocúr"  je silná ako sto čiernych káv vypitých za 10 minút. Ide o život.

Prekvapil ma pocit   zvláštnej  kontinuity života, s generáciou 60-tych rokov, mojou generáciou a zrazu som všetkému začala lepšie rozumieť. Tiež to bolo skvelé obdobie omylov, hľadania, strácania, objavovania.  Najsilnejšie spomienky mám na všetko, čo som v živote domrvila, dobabrala, prípadne čo som neurobila, alebo som sa bála urobiť.

Všetko tu už bolo, možno kulisy sú iné, ale hrá sa stále tá istá hra života,  borba dobra  v nás i s celým svetom, možno si to mladá generácia ani neuvedomuje.  Dobre je, že hrajú ako o život, /vtedy najviac chutí/, vyhrávajú, prehrávajú, bojujú  porazení víťazi. Borba dobra - dobra borba - borba dobra.  Remíza. Dúfam, že do nekonečna borba - dobra, o tom sú poviedky.

Kniha  je  určená každému, kto si nepriliepa  falošné znamienka krásy na tvár, nebojí sa pozrieť do zrkadla života  a na rukách nenosí fajnové rukavičky,   aby zakryl prilepenú špinu vlastnej stoky.  A ten názov,   Život je krátky, možno to autorka myslela tak, že ho treba využiť najlepšie ako vieme a nesmieme sa báť  a keď to nejde, tak to už nejako vydržíme, keď je krátky:) A možno, „že život je nekonečný žúr, ako povedala jedna mladá v krčme a nikdy viac sa neukázala".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?