Kto túto knihu ukradne, tomu ruka odpadne

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 19.3.2013 o 11:37 | Karma článku: 11,34 | Prečítané:  1010x

Dobre si rozmyslím, či knihu chcem mať, alebo si ju len prečítať.  Požičiavam si knihy z knižnice. Pár kníh som prečítala /na pokračovanie/ aj v kníhkupectve a zopár som nevrátila mojim dobrým priateľom, ako aj oni mne nevrátili zopár kníh, nech je nám odpustené, amen:)

Naša knihovníčka ma  za tie roky dobre prečítala.   Niekedy mi novú knihu odloží, lebo som  knižný štamgast.   Hela, túto si vezmi, to je niečo pre Teba, strká mi do ruky knihu rozhovorov Jany Juráňovej s Agnešou Kalinovou. Mám rada ženský  aspekt na udalosti života, obzretie sa dozadu, najmä keď sa ten pohľad líši od mojich životných skúseností.

V skutočnosti delím knihy na dve skupiny. Jedna skupina sú knihy plné myšlienok. Autorovi to výborne myslí a ja žasnem, ako tie myšlienky skvele zaobalil do deja. Dokonalé! Niet viac čo dodať. Druhá skupina je taká, kde ma autor, navyše  prinúti myslieť tiež. Núti ma viesť dialóg s ním, alebo sama  so sebou, čo  môže byť veľmi riskantné, ak človek príde na niečo, čo  ním zatrasie a kniha  ho poznačí, ale  možno ďalšia to pregumuje:)

Čítam zo zvedavosti a pre zábavu. Vedľajšie produkty čítania si neuvedomujem. Žánre si nevyberám, ale je pravda, prisahám, že aj podľa mňa knihy vyžarujú energiu. Dobrú aj zlú.  K regálu s knihami  sajen-fikšn sa  z neznámych dôvodov nepribližujem, detektívky,  tam ak  zablúdim, tak len kvôli  láskavej  slečne Marplovej. Požičiavam si aj mladé súčasné  autorky.    Žijú podobné životy, tak sa nečudujem, že sú akoby ich jedna mater mala. Musím ale uznať, kde by som  sa dozvedela ako žijú mladé baby na intráku a čo je chodbovica, veď by som sa tam inak nedostala. Cez svoje knižky ma  vpustia do svojich životov, ale doma ich nepotrebujem, aby mi sedeli na poličke.

Návraty k dávno prečítaným knihám sú občas prekvapujúce tým, ako sa mohli za desať, či dvadsať rokov tak veľmi kvalitatívne zmeniť k dobrému.  Ako dozreli do zrozumiteľnosti, múdrosti a láskavosti.  Túžim vtedy knihu pritisnúť k sebe, objať ako dobrého kamaráta, s ktorým som sa dávno nevidela, stretla po rokoch a objavila v ňom hodnoty, čo som predtým nevidela,  aký je ozajstný a bez pretvárky. Také knihy chcem mať doma.

Na našom pôjde, vo veľkom papierovom kufri, ktorý si pamätá ešte cestu parným vlakom, mám odložené moje detské knihy.  Tie sa rokmi, akoby   zázrakom, vôbec  nezmenili,  nezostarli.  Možno preto, že stále je vo mne trošku  z dieťaťa.   Sú  láskavé a pekné, sú mojou pokladničkou,  z ktorej teraz vyberám vnukovi a čítam a tak nezapadnú prachom.  Celkom na dne  kufra ležala Kiplingova Kniha džungle a na prvej strane bolo mojim detským písmom napísané: Kto túto knihu ukradne, tomu nech ruka odpadne. Tak, tak:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?