Brnkanie na city

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 20.5.2013 o 17:31 | Karma článku: 9,09 | Prečítané:  561x

Pajo, pajo, nadšene zakričal chlapček,  nebezpečne sa nakláňajúc z kočíka,  s prstom namiereným na semafór. Pohľad na  malého usmiateho človiečika, aj mne roztopil ústa do úsmevu. Úsmev to je najkrajšia  chytľavá detská choroba. Ja ju vždy dostanem. Zrazu  v   mojej hlave niečo zablikalo ako  ten  zelený  pajo na semafóroch  a moje myšlienky  šli a šli až zastali pri  otázke.  Kedy som to zabudla a prečo? Nemám to náhodou z učenia?!:)

Veď ja som to tiež vedela.  Spontánne sa radovať, zdanlivo pre nič za nič, celkom ako on,   zo všetkého nového, celý svet bol len pre moje potešenie.   Možno som najdôležitejšie veci rokmi zabudla, na tie čo sa nedajú nikde  naučiť, ale dajú sa zabudnúť. Deti to vedia.

Deti sa tešia ináč ako dospelí. Dospelí musia mať dôvod, lebo majú rozum a môžu sa smiať a tešiť len za veľmi priaznivých okolností, lebo ináč by boli, ako malí. A koľko už tých okolností, len je?! A keď aj sú, tak ich nevidíme, lebo sú  pre nás zakryté zakalenými nánosmi skúseností.   Pravdaže sa aj ja teším. Napríklad na dovolenku, čo tam všetko uvidím a zažijem, aj z pekných šiat  a  ako sa mi bude krútiť  sukňa v letnom vánku aj na to, aj na tamto a ešte aj na tamto.  Ale ja sa teším akosi plánovite, tak sa mi zdá, nie samozrejme. Deti nič neplánujú na nič sa nechystajú a všetko je pre nich prekvapujúce a zvláštne. Veď ja viem, že je pre nich všetko nové, ale aj tak.  Na zvláštne veci človek nie je  nikdy pripravený, preto toľko radosti. Tam bude ten kľúčik zakopaný.

Dospelí sa už ničomu nečudujú. Ani dobrému ani zlému. Dennodenne sa krútime  dookola  a nič nové nevidíme, lebo sme sa zabudli pozerať.    A keby sme obleteli zemeguľu, aj tak nám to pomôže len  na chvíľku. Prekvapuje ma, že dospelí sa  často tešia a veria neuveriteľným sľubom.   Deti majú viac rozumu, platí teraz a hotovo, na sľuby kašlú.

Zvláštna vec sa mi stala, vnuk ma učí, nemá ani dva roky.  Učí ma pozerať sa na svet, ako prvýkrát.  Učíme sa navzájom.  Znovu vidím nevidené, počujem  nepočuté.   A ja sa  veľmi snažím, aby učením nezabúdal na to, s čím prišiel na tento svet.  Vedomosti, poznanie, učenie neznamená múdrosť. Deti to vedia.

Brnká mi na city, hrá mi na nervy,  otvára mi dávno zabuchnuté a zabudnuté dvierka môjho vlastného detstva, čistoty.  Neustále ma prekvapuje.  Každý jeho nový objav ma nadchne.

DSC00823-1.jpg

 

DSC00815.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?