Lola mi je rodina

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 9.8.2013 o 18:29 | Karma článku: 8,22 | Prečítané:  473x

Lola je malá  psia slečna, taký okatý ozdobný mäkučký vankúšik, vhodná na mojkanie, prípadne aj ako módny doplnok do kabelky. To je jej životný údel a je s ním spokojná a vlastne preto si ju jej panička aj zaobstarala.  Jej panička sa volá Mimi a je to moja rodina,  čiže aj Lola je moja rodina.

Ako sa na rodinu patrí,   prišla  cez leto ku mne na návštevu. Mimi musela odcestovať a Lola mala toľko rozumu, že odmietla terigať sa s ňou v horúčave, kdesi do sveta.  Lola mi nepristane,  lebo  ja mám celkom inú náturu,  ale Mimi pristane veľmi. Takže pár dni to vydržíme všetky tri. Mimi bez Loly, Lola  so mnou a ja s Lolou.

Mimi si myslí, že  je Lolina pani. No, nechám ju, nech  si žije v klame. V skutočnosti    vlastní malá čivava  Mimu.  My ostatní sme jej k službám, lebo je hosťom. Dočasne je maličká čivava vodcom našej svorky v dome. Nechám ju, ale pomaly zisťuje, lebo je bystrá,  že žije v klame a vodca svorky som JA:)  Takže sa navzájom jemne ignorujeme, pozorujeme a spoznávame a dovolím si povedať, že nás vzťah sa sľubne rozvíja na najvyššej neverbálnej komunikácii.  Načo slov.

V skutočnosti Lola  nepožaduje, aby sa  s ňou neustále ňufkalo, muťkalo a šušlalo. Miestami sa mi zdá, že ju to otravuje, ale čo má robiť, chce vyhovieť, tak drží .  Nehovorím, poškrabkať za uchom, alebo kefkou  taká jemná masáž veľmi pekného, jemného,  elegantného  kožúška farby bielej kávy.  Napíšem, keď ma napadlo, bol by z nej pekný golier na kabátik.  Ak toto bude čítať jej panička, tak narobí zo mňa šnúrky do topánok:)

S každým psom, ktorý príde k nám na prázdniny sa udeje za pár dní veľká zmena. Možno je to veľkým priestorom záhrady, vôňou trávy, zeme, že sa tak zmenia, alebo možno ja na nich zle vplývam, ktovie. Chytajú moje móresy.  Sú sebavedomé, isté, správajú sa slobodnejšie a nepočúvajú nikoho.  Opantá ich pocit  vlastnej dôležitosti z povinnosti strážiť a dozerať na celý dom.  Z maličkého  bojazlivého dievčatka, čivavy, sa stala neohrozená strážkyňa .  Žiaden pes nezaprie v sebe voľnosť a slobodu vlka.

Aj ja som mala  psov.   Kóliu aj jazvečíka. Nie naraz, ale za sebou.  Ani jeden mi nepasoval, ale mala som ich  rada a  v rôznych obdobiach života  mi veľmi pomohli.   Ak sa ešte raz odhodlám mať psa, tak si nájdem škaredého, ale veľmi charakterného a  inteligentného voľnomyšlienkárskeho filozofa  Orieška. Myslím, že taký by mi pasoval.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?