Škôlka

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 3.3.2014 o 16:56 | Karma článku: 17,81 | Prečítané:  8666x

Predstav si, že majú aj vlastnú škôlku, vieš aká je to výhoda, to je k nezaplateniu! Vystúpiš z auta, dieťa dáš do škôlky, vyvezieš sa výťahom a si v robote.  Ak Ťa tam zamestnajú, musíš byť v svojej profesii  naozaj dobrá, nároky sú vysoké, ale celá firma má  vysokú úroveň, včetne platov. Mhm, nóo, žasla som, fakt, novinka k neuvereniu. Počúvaš ma, čo Ti hovorím, čo sa tak čudne usmievaš!?

Rok 1949

Mama mi prevesila cez plecia červenú kapsičku s desiatou, vreckovkou, papučami a napchala  ponaučeniami.  Išla som do škôlky. Sama. Mala som 4 roky. Hrdinsky som prešla po chodníčku okolo zlého kohúta pani Celeríkovej, prešla okolo domov z červených tehál a sochy Tomáša Baťu.  V škôlke  som sa pohrala s doma nevídanými  hračkami, s deťmi a na obed som prišla domov.

V tých časoch nebol dôvod, aby boli škôlky kvôli tomu, že matky chodili do zamestnania. Firma Baťa  sa pozerala dopredu a možno dokonca videla až za roh. Nebolo to nezištné, ale v každom prípade to bolo prospešné pre fabriku aj zamestnancov.  Možno preto nebola vo Svite krčma, ani kostol. Bol tam spoločenský dom, knižnica, kino, škôlka, škola, obchodný dom, kolkáreň, športoviská, box, basketbal, atletický štadión. Bohoslužby a divadlo sa odohrávali v aule školy.  Červené tehlové dvojdomy, ktoré postavil pre svojich zamestnancov by ešte aj teraz spĺňali so svojimi troma izbami, kuchyňou a predzáhradkou  štandard.

Rok 1981

Radiátor bol vlažný. Hodiny ukazovali 5,45. Ešte ho chvíľu  nechám v postieľke a strčila som detské pančucháče k synovi  pod perinku, aby sa zohriali. O 6,10 nám odchádza  z pred domu fabrický autobus. Stíhame.  Len čo nám deti z okien škôlky dokývali, občas sa mi zdalo, akoby zalamovali rukami, lebo kývali obidvoma, v autobuse sa spustila vrava. Jana si okamžite vytiahla kozmetickú taštičku, zakričala na Jožka, šoféra autobusu, spomaľ trošku, lebo si vypichnem oko. Cestou domov sme v autobuse odviezli deti aj nákupy.  Nikdy by som neverila, ako je  možné, že liter mlieka v igelitovom sáčku,  urobí takú veľkú mláku. Paralizovaná som sledovala ako odkiaľsi  zo sáčku vyteká tenkým prúdom potôčik mlieka „Pod prvou sedačkou dole, nie tam, na druhej strane, kde je tá károvaná deka,  je červený kýblik, zakričal  šofér Jožko, ja to na konečnej upracem, netráp sa".

Rok 2014

Škôlka, kde chodil môj syn sa zmenila, lebo sa zmenili aj časy.  Fabrika ju predala. Jedno obdobie tam bola, no čo iné, krčma, ale celkom fajn. Chodil tam aj Jožko z autobusu, aj Jana, čo sa rada maľovala. A oveľa neskôr,   keď sa  môj syn po maturitných písomkách, vrátil v podvečer domov, po prvýkrát v obleku a opitý,  veselo a šťastne  povedal, že bol v „škôlke".

Vždy sa mi páčil pohľad na trepotajúce sa biele  bavlnené plienky skoro na každom balkóne, viali ako zástavy prímeria a pokoja. Niekedy mi pripomínali plaviacu sa plachetnicu do prístavu budúcnosť.

Môj vnuk išiel dnes prvýkrát do škôlky. Zo 3 dni chodil na skusy a vyzerá, že sa mu v škôlke páči. Nosí si sebou na chrbte  malý ruksačik, čo vyzerá ako krtko. Mama mu zabalila  pyžamko, papučky a obliečky na perinky. Pohľad na škôlkárov, ako idú na prechádzku, pospájaných  špagátom prvých priatelstiev, držiac sa za ruky je veľmi pekný. Je jedno v ktorom roku, či storočí.

Keď sa niekto trpko usmieva, tak je to čudný úsmev. A mne prišlo ľúto, neviem či za vlastnou škôlkou, synovov, či za svojou mladosťou. Neustále ma  prekvapuje,  prečo sa musí v spoločnosti  aj  všetko  dobré zbúrať, prečo nemôže zostať to, čo je dobré. Často mi je  z toho trpkosmutnosmiešne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?