Keďže si prezidenta sami vyberáme, tak voľba môže byť rôzna. Ale voľba je vždy voľba. Najjednoduchšie rozhodnutie je vtedy, keď človek nemá žiadne informácie, alebo má všetky. Kto mu tie informácie poskytne a zaručene správne je otázne, takže v podstate o všetkých informáciách, ktoré máme o kandidátoch, pokiaľ sme neboli priamo zúčastnení ich činov, môžme pochybovať. Ak si myslíme, že nemáme žiadne informácie, tak sa tiež môžme mýliť a ak sa rozhodneme urobiť voľbu, urobíme tak na základe emócií. A že sú prezidentské voľby aj o emóciách, tak to vedia nielen reklamné agentúry, ale aj normálny človek.
Ja od prezidenta očakávam len jednu vec. Reprezentáciu krajiny a aby som nemusela trpieť, keď niekde reční, pretože v skutočnosti reprezentuje aj mňa a to mi nie je jedno, kto to bude. Doteraz som sa často hanbila za prezidenta. Ostatné dobré predsavzatia , sľuby hraničiace s táraním, po vytriezvení z víťazstva sa za pár dní rozplynú ako cigaretový dym, z bordelu politických intríg, peňazí a moci strán. Preto od prezidenta nemôžme veľa očakávať, lebo je to tak, ako je. Zatiaľ.
*
V televíznej diskusii, symbol viery a rodinných hodnôt, hovoril veľmi často, ja. Ja byť jeho „prvá dáma", tak mu ticho poviem, aby si už oddýchol, urobil už dosť. Ľudomil ma vôbec nepresvedčil. Na plagátiku som mu zakryla spodnú časť tváre a druhou rukou čelo. Oči sa mi zdali chladné a niekoho mi pripomínal, ANO, už viem koho. Symbol revolúcie je fajn chlap, zahral by aj prezidenta, je to moja generácia, takže som náchylná k tejto voľbe. Rada, by som rada volila. Má okrem vzdelania, príjemného vzhľadu niečo navyše, čo všetkým starým, aj mne chýba. Nádej, vieru aj odvahu reznutú s uvedomelou drzosťou. Jediné, čo nemá, sú skúsenosti. Premiéra mi prišlo ľúto, vyzeral ako mladý chlapec na prvom svätom prijímaní. Mám obavy, že preceňuje svoje sily a nevie, že jeho achilovou pätou v politike je jeho vlastná moc a sila.
