Frajerisko-kocúrisko

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 18.5.2014 o 12:00 | Karma článku: 8,62 | Prečítané:  748x

Jedno ráno som ho pozorovala z poza záclony kuchynského okna. Nijako som sa  tým netajila, nebol dôvod. Našľapoval  potichu, mäkko.   Vyzeral dobre, napriek tomu, že bolo na ňom poznať, že ide z nočného ťahu. Tušila som, že  noc strávil s tou peknou ryšaňou s mačacími zelenými očami od susedov, počula som ich, aj keď som nechcela.  To je kočka!   Veď aj on je  ťažký frajer.  Mal, dalo by sa povedať vyšportovanú postavu, veľké, pevné chlapské telo.   Nohy veľké, ako laby.  Aj hlavu mal priveľkú. Možno to robila tá „tigria“ sánka naznačujúca silnú autoritu.  Veru, nemýlila som sa. Na druhý deň ráno sme sa stretli zoči -  voči, aj keď on  by povedal face- to face, lebo, že je sveták a frajer,  bolo jasné na prvý pohľad.        

Na bosé  nohy som si stokla mužove topánky č.43, lebo boli  ponohe. Buchotajúc som zbehla pár schodov a išla vysypať smeti. Prešla zo päť-šesť krokov  okolo plotu  a v tom sme sa  stretli. Presne tak. Face to face. On o mne vedel, lebo som šuchtala topánkami, vyšiel z poza zelených kríkov plotu a čakal. Chvíľu sme sa nemo dívali do očí. Celkom ako vo filme, dramaticky sme sa pretláčali očami, kto je silnejší.    Mal ich oceľovo modré. Jedno oko mal prižmúrené viac. Bol celý v šedom, iba kde tu mal jemný čierny prúžok.  Periférne som si všimla, že jednu ponožku má o dva tóny svetlejšiu ako čiernu, ale o tón tmavšiu ako šedú. Rafinované! Dokonale interesantné! Podvedome som si našuchorila frizúru pripomínajúcu petržlenovú vňať. Tiež taký chvostík stiahnutý do gumičky.  

 

            Dobrý deň,  povedala som bez slov. Ak hľadáte môjho muža, je doma, naznačila som, aby si nemyslel, že, čo ja viem  čo, že akurát jeho čakám! V skutočnosti som sa ho bála. Áno, tak je to. Vyzeral veľmi  drzo a nebezpečne a zároveň  pôsobil zvláštne strateno . Čudná nevyspytateľná zmes.     Stále mi drzo hľadel do očí a približoval sa ku mne ako, ako lovec. Ale, život je prekvapujúci.  Zrazu,  sa  z ničoho nič vyvalil na chrbát, metal sa, naťahoval sa, chcel sa poškrabať na chrbte a  predvádzal  sa  v plnej kráse. Oddane odhalil svoje najcitlivejšie miesta a tváril sa  veľmi bezbranne ako malé mačiatko, kocúrisko jeden. Viem o čo ti ide! Nebudem ťa škrabkať a lichotiť ti, že si nádherný, krásny, silný, nebezpečný kocúr. Potom mi prischneš a ja sa budem musieť o teba starať. Dobre on tomu rozumel, čo som si myslela. Bol mimoriadne skúsený a životom otrlý. Nevzdával sa. To som nečakala! Zrazu sa začal plaziť k mojim nohám. Polichotilo mi to.  Kedy sa kto  predo mnou plazil, prosiac o moju priazeň? Nikdy a nikto. Až tento tu. Môžem ťa pohladkať  na lýtko, obtáčal sa okolo mojich nôh? 

 

            Z pootvoreného kuchynského okna sa tiahla vôňa duseného mäska na cibuľke. Ťahala sa ako dlhý,    nadýchaný, voňavý šál. Pod oknom si oblizoval fúzy môj známy,  ticho a krotko,  sedel a čakal. Pozvala som ho  na neskoré raňajky na schodoch.  Myslím si,  že skutočné dôvody priazne frajerského kocúra ku mne, boli prozaické. Aj keď, na druhej strane,  neviem prečo mi  potom  na schody, pred dvere doniesol svoju ulovenú myš. Fakt ma to dojalo. Možno to bolo pozvanie na večeru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?