Cúvanie dopredu

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 3.6.2014 o 10:55 | Karma článku: 7,52 | Prečítané:  906x

Vyzeráš, ako stará striga!  A k tomu si obyčajná zlodejka, povedala Magda. Ja, urazene sa opýtala Staroba? Ty sa môžeš akurát sťažovať, hanbi sa! Zrechnujme to, povedala starosvetsky. Čo, čo také som Ti vzala? Krásu, silu, mladosť?! Uvedom si, keby som k Tebe  neprišla, nemáš vôbec nič. Si absolutno.  Mala by si mi byť vďačná, veď  ja som Ti predsa dala celý Tvoj doterajší život, čo si ešte  naozaj nič nepochopila, že ja patrím k Tebe, že som Tvoja. Nechcem byť Tvoja nepriateľka. Reči, reči, pomyslela si Magda, ale niečo na tom je.

Vieš čo, pozri sa na mamu, tá už mala v lete 90 rokov a, a čo si z toho robí? Keby nemala dobrú výchovu, tak by povedala, že prd.  Opýtaj sa jej, je o generáciu staršia a uč sa, ako sa hrdo starne. Áno, mám svoje špecifiká, povedala Staroba, ale dá sa so mnou prežiť. Zaslúžim si dôstojnosť.  

 

            Magda vzala z kúpeľne diskrétne zabalený balíček plienkových  nohavičiek a spolu s balíčkom  detských plienok najmladšej  generácie,  vyniesla do smetného koša.   Obidva balíčky boli veľmi dojemné a zraniteľné. Cítila  ľudské teplo. Očami prešla po záhrade. Videla starú  ženu obstrihávať  odkvitnuté, suché kvety orgovánu.  Jemne, dôkladne, miesto vedľa miesta. Mala oblečenú béžovú sukňu a svetrík a „urobenú„ hlavu. /pekne učesaná/.  Obliekala sa dve hodiny, čas nehrá žiadnu rolu.   Na šnúru na prádlo si zaveselila preprané teplé  ponožky. Poď si oddýchnuť, dáme si kávu, zakričala Magda.  

 

             Sadli sme si na vyhriatu terasu s výhľadom do záhrady.   Bolo nám príjemne. To je vzduch,  mama sa s  pôžitkom nadýchla, otočila tvár k slnku a nechala sa hladiť jarnými lúčmi.  Akoby čítala moje myšlienky. Vieš, Magduška, pre mňa čas už neexistuje, ale ak mám byť úprimná, najlepšie sa cítim, keď nemyslím na minulosť, ani na budúcnosť. Pre mňa existuje už len teraz. Ale bolo obdobie, keď som si musela v živote všetko roztriediť a poukladať, ako bielizeň  v skrini, zasmiala sa. Neraz ma to unavovalo, otravovalo, deprimovalo. Stálo ma to veľa telesnej aj duševnej sily. Ale ja som už raz taká. Čo musím urobiť, urobím.

 

            Teraz  má všade čisto a poriadok.  V skrini i v sebe. A napriek veku  snaží sa  udržovať  rovnováhu  v svojom žití  medzi  možným a nemožným. Občas sa mi zdá,  že Starobu totálne podceňuje, až mám obavy, aby sa jej nepomstila.

 

            Kde sa teraz nachádzam na kružnici poznania ja, neviem. Niekedy mám pocit, že  sa krútim, rútim ako splašená dohoniť nedostihnuteľné, niekedy, že  sa nehýbem, stojím ako vzácny, pevný bod istoty a niekedy, že už  cúvam dopredu k počiatočnému bodu.

 

            Možno preto pôsobím mladšia ako som, lebo som ešte nezmúdrela.  A ktovie, či niekedy zmúdriem a ktovie, či to má vôbec cenu:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?