Premeny starých materí

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 5.8.2014 o 11:03 | Karma článku: 9,35 | Prečítané:  1291x

„Stará mater“. Nie je to najkrajší prívlastok pre starú mamu, babičku, omamu, či naďmamu.  Na prvé počutie znie expresívne, ale na dedine, za čias keď moja mama bola dievčatko  /r.l9l9/ sa im  vykalo, mali rešpekt  v rodine,   ich  slovo i práca mali veľkú  váhu. Táto kategória žien je v živote rodiny nenahraditeľná.  Vždy bola a aj bude. Vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami je neviditeľná  niť života a nedá sa pretrhnúť.

Zajtra pôjdeš k starej materi, zavarujú  ťa, my musíme ísť s mamou skoro ráno na lúky,  hrabať seno. Stará mať mali doma robotu, ale boli doma a tak vše nazreli, čo robí Milka /moja mama /či nešla k studničke, alebo sa nezatúlala v hore.  Či nie je hladná, alebo smädná sa vôbec netrápili. Keď bude hladná,  pribehne sama.

            Moja stará mama z Lazov, nebola na prvý pohľad láskavá, rozprávková stará mama.   Obrázok starej ženy, ako sedí na prahu dreveničky s prútikom v ruke a zaháňa sliepky, aby sa jej nepchali do kuchyne mi dotvára jej hrubý hlas:  Idééš  ho! Na hlave vždy  nosila šatku, neviem ani akej farby mala vlasy, ale asi čierne, lebo mala také jemné čierne fúzky. Ak nevedela čo povedať, tak povedala: “ťaj, jaj, jaj, no toto!  Nemali sme sa veľmi o čom rozprávať, ale vedeli sme v letný podvečer spokojne, ticho sedieť  na priedomí a pozerať sa na tancujúce svätojánske mušky, či na hviezdy. Ona ani netušila, ako ma tie  spoločné chvíle poznačia na celý život a že ma vlastne vychováva.  Celý deň pracovala a toto bola  jej jediná chvíľka oddychu, aj to som vnímala.  Mala som ju rada, ale nikdy som je to nepovedala. Trošku sa na ňu podobám.

  Raz sa  z malej Milky  stala  tiež stará mama.  Moja mama, ako stará mama bola veľmi bojazlivá  a opatrná. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií starých materí, akoby stratila istotu. Staré neplatilo a nové jej bolo vzdialené.  Svoje detstvo prežila v inom čase, priestore, spoločenskej klíme a jej vnuk už vyrastal za iných podmienok. Jednoducho doba sa zmenila a tak sa musela prispôsobiť aj stará mama.  Snažila sa.  Ja som jej výchovu ako dieťa  nevnímala, vnukovi – môjmu synovi išla na nervy s neustálym, daj pozor, kde ideš, počkaj, jedol si, nie  si smädný?! Zodpovednosť ju tak zviazala, že sa z nej nikdy nevymanila do voľného a prirodzeného vzťahu s vnukom.

 A ja, ako stará mama, idem aj sama sebe na nervy  s neustálym:“ Stoj, nechoď, napi sa, zjedz, sú v tom vitamíny, nie, čokoládu nie, jablko áno, nie keksíky, áno cereálny chlieb, áno, nie. To nie je zdravé, toto je zdravé". Je pravda, že „to“ nie je môj spôsob výchovy, ja len pokračujem a rešpektujem smer, ktorý určili rodičia.  Aj ja by som  sa občas šmarila na zem  byť na jeho mieste a zakričala niééé:)

Nemusíme si mi dvaja s vnukom desaťkrát za deň hovoriť, že sa máme radi, lebo obidvaja to vieme. Náš vzťah je inštinktívne založený na: “ja pán, ty pán“ a v skutočnosti moja ne-výchova spočíva v zmesi lásky, starostlivosti, vzájomného rešpektu, úcty a  snahy o vytvorenie pokoja a harmónie, podobne ako to prirodzene vycítila  moja jednoduchá  stará mater.  Ibaže  mi   vnúčatá  nevykajú,  volajú  ma starká Hela. Zatiaľ výsledky mojej výchovy vidím iba ja, niť je neviditeľná.

 Dnešné staré mamy nevyzerajú, ako staré mamy voľakedy. Vyzerajú mlado. Prekvapujúce je, že rovnako veľa a dlho  pracujú, ako pred sto rokmi. Neustále naháňajú čas, ale to nejde, lebo čas chytíme len vtedy, keď stojíme. Nemôžu zabrzdiť  a tak  energicky šliapu na plyn, aby vybrali vnúča zo škôlky, bežia s "hrncami" za svojou matkou, čo si zlomila ruku a tiež ich potrebuje. Večer skypujú  s vnučkou v Prahe, či v Austrálii.  Občas si  vzdychnú,  dajú  si dva deci červeného, alebo čokoládu  a vyložia nohy na stôl.  

  A niektoré len tak sedia  a pozerajú  do tmavej noci  a keď  padá augustová hviezda  potešia sa.  Narýchlo nevedia, čo si okrem zdravia želať,  veď sa im vlastne splnilo všetko po čom túžili.  Veď áno, získať status starej matere, nie je v našej moci, je to vo hviezdach,  musíme počkať, keď naše dieťa bude mať dieťa.  Všetko chce svoj čas.  Ale na druhej strane, ak  „mladí“ dlhodobo  len plánujete, plánujete a odkladáte rodičovstvo, môže sa stať, že vám cez prázdniny nebude mať kto zavarovať deti. Tak ma napadlo, ktože nám, starým materiam, na starosť košieľku operie?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?