Chôdza ryby

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 12.9.2014 o 12:32 | Karma článku: 7,87 | Prečítané:  792x

Kráčala ako bohyňa chôdze.  Nedalo mi a obzrela som sa za ňou.  Pripomínala nádhernú veľkú rybu. Takú sólo tancujúcu veľrybu. Raz som videla podobnú v mori. Elegantne plávajúcu,  vlniacu sa,  s hravým pohybom tela,    predvádzajúcu svoje  tvary v tanci.  Aj táto pekná, veľká   žena  sa   pohybovala  veľmi podobne, akoby v bezváhovom stave. Hore pohyb, dole pohyb. Pekná súhra rúk, nôh.  Áno, áno aj tá  ľahká, povievajúca  sukňa dodala jej veľkému telu ľahkosť víly. Možno bola niekedy rybou a toto jej ostalo, napadlo ma.

Na chôdzi poznať vek, zdravie, náladu a niekedy aj povolanie. Veru. Veď,  taká chôdza modelky, keď  na predvádzacom móle neštrikuje dlhými nohami ako ihlicami,  je v civile pôvabná. Alebo taký horský nosič. Ten má takú ťažkú chôdzu, ako  ťažká je jeho krošňa  s nákladom na  chrbte pri vynáške na vysokohorskú chatu. Niekedy ju má vyše  hlavy. Horský nosič neštylizuje svoju chôdzu. Je to živočíšna prachôdza.

Ak muž ide s rukami vo vreckách, tiež to môže mať živočíšny dôvod, ale najskôr to bude z frajeriny. Chodia tak filmoví  hrdinovia, je  to mierne  štylizované a je to vééľké umenie vyzerať pritom prirodzene. Môže byť.  Nie je dôvod, aby sa muž  v obleku pohyboval po meste ako gepard v savane, ale môže byť, lebo tak,  ako tá veľká žena bola niekedy rybou, tak uhladený  muž v obleku, mohol byť  gepardom a možno je teraz  v meste na love a hľadá korisť.

 Ľudia chodia rôzne, ale ani dvaja  rovnako. Aj zvieratá chodia rôzne, lenže na štyroch nohách. Kone  sa pohybujú nádherne. Zdá sa mi poetické, že výkon auta určuje počet koní pod kapotou.  To je taká človečia pocta  cválajúcim koňom. Minule ma chytil záchvat smiechu, reznutý hystériou, keď som si predstavila, že každé auto ťahajú ozajstné  kone, pred  každým minimálne takých 100 živých koni, neviem prečo, bielych.

  Včera sa ma malý vnuk opýtal: „prečo chad chodí poležiačky?“ V každom prípade chôdza je pohyb a keby sme nemohli chodiť, boli by sme ako bez nôh a len potom by sme si chôdzu vedeli vážiť. Chôdza nie je len základný pohyb nohami. To je súhra celého nášho tela viditeľného i neviditeľného.  Vzdialenosť odkráčaná vlastnými  nohami je oveľa skutočnejšia a zrozumiteľnejšia nášmu telu, ako vzdialenosť, ktorú  za osem hodín posediačky preletíme .

 Do kopca idem pešo, ale  z kopca chodím na zadku lanovkou, „šanujem“ si koleno. Obyčajne som „jedinou majiteľkou“ všetkých pohľadov a výhľadov z lanovky. Asi vtedy,  keď som bola ešte  kamzíkom, som si domrvila  koleno, tak teraz  som opatrná. Telo si pamätá viac ako my.

Niekedy som si cvičila peknú chôdzu s knihou na hlave. Ale hej, aj čítam. Nedávno, cestou z obchodu som nečakane zbadala svoj odraz vo výklade,  ako kráčam.   Zaujali ma moje nohy. Pohyb v odraze skla vyzeral, akoby som mala  štyri nohy.  Možno preto mi pripomenuli  nohy kamzíka, alebo kozy:) Môže byť, ale  aj tak som mala  o sebe vyššiu mienku.

           

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?