Podvečerné slnko zimného slnovratu sfarbilo vrcholce hôr jemne do ružova. Upečené rožky mali podobne peknú farbu. Pováľala ich vo vanilkovom cukre, ako v snehu. V kuchyni bolo príjemne teplo, voňavo a ticho. Milka počula iba tlkot svojho srdca. Myslím, že je všetko pripravené, už môžeš prísť. Dotkla sa svojho brucha a akoby na súhlas pocítila ako vystieram ruky a kopem nôžkami. Tam dnu som bola ja, vianočné dieťa.
Možno keby moja dvojročná sestra Hanka nedotrepala do kuchyne svoj kočík a nepovedala: dám, bába, hajať, dám a nelákala ma vôňa vanilkových rožkov, tak by som si ešte podriemala v maminom lone, ale už na mňa čakali, tak som sa rozhodla. Idem. Zrazu som bola zvedavá, smelá, nadšená a nedočkavá. Chvíľku som váhala, či nemám počkať, kým sa vráti otec domov, ale bola som si sebou istá a vedela som, že na mamu je vždy spoľahnutie. Zdalo sa mi, že môj otec je pri nás, aj keď som ho nevidela. Keď vyšla prvá hviezdička a obloha bola ako rozliaty tmavomodrý atrament, tak som mamin nepokoj zatienila vlastnou životaschopnosťou a prišla som na svet. Revala som z plných pľúc a oznamovala svoj príchod celému vesmíru
*
Vieš čo mama, nechci vedieť, aká som ja vždy nepokojná, keď majú prísť Vianoce, celkom ako Ty, raz som jej povedala. Mama sa usmiala. Mali sme na to dôvod a akosi sa to v nás zakódovalo na celý život. Keď sa má narodiť dieťa, vždy je to spojené s obavami, nepokojom, ale i veľkou nádejou, radosťou a láskou. Ty si také moje vianočné dievčatko. A čo povedal otec, keď prišiel domov a my dve sme sa statočne usmievali z perín postele, možno chcel radšej chlapčeka ako dievčatko, ako mňa. Bol šťastný, povedala mama. Ja som to tušila, pomyslela som si. Aj to som tušila, že som nebola plánované dieťa. Ja som sa jednoducho stala. A to sa mi zdá fascinujúce. Celý svoj život, rozhodnutie prísť na tento svet, považujem za najlepší a najkrajší dar aký som mohla dostať.
*
Okrem toho základného daru, rada dostávam darčeky všetkého druhu, hmotné i nehmotné, aj ich rada rozdávam. Mám jeden každoročný dar, že na Vianoce, v ten deň, keď mám narodeniny, tak nemusím umývať riady. Ani moja mama ich neumývala. Obidve oddychujeme, lebo sme si zaslúžili. Najprv ich umýval otec so sestrou, potom môj muž so synom. Mám z toho nevysloviteľne dobrý pocit, že sa o mňa niekto postará, ako keby som bola malé dievčatko, čo sa práve narodilo:)
