Vianočné dieťa

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 26.12.2014 o 16:40 | Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1191x

Milka chodila nepokojne po kuchyni.   Od okna k šporáku a naspäť, akoby na  niekoho čakala.  Priložila drevo do piecky,  otvorila dvierka  na  rúre a skontrolovala vanilkové rožky.  Vrátila sa k oknu. Oprela si  rozhorúčené čelo o  obločné sklo,  pozerala  na zimnú, bielu krajinu. Krásne svetlo, také zvláštne, pomyslela si.  Ostré štíty hôr na pozadí tmavnúcej nebesky modrej oblohy  vyzerali ako stvrdnutý práškový cukor. Zdalo sa jej, že z diaľky počuje jemný cengot zvoncov. Cez Vianoce je všetko možné.

Podvečerné slnko zimného slnovratu sfarbilo vrcholce hôr jemne do ružova. Upečené  rožky mali  podobne peknú farbu. Pováľala ich vo  vanilkovom cukre, ako v snehu. V kuchyni bolo príjemne teplo, voňavo a ticho. Milka počula iba tlkot svojho srdca.  Myslím, že je všetko pripravené, už môžeš prísť. Dotkla sa svojho brucha a akoby na súhlas pocítila ako vystieram ruky a kopem nôžkami. Tam dnu som bola ja, vianočné dieťa.  

                Možno keby moja dvojročná sestra Hanka nedotrepala do kuchyne svoj kočík a nepovedala: dám, bába, hajať, dám a nelákala ma vôňa vanilkových rožkov, tak by som si ešte  podriemala  v maminom lone,  ale  už na mňa čakali, tak som sa rozhodla. Idem. Zrazu som bola zvedavá, smelá, nadšená a nedočkavá.  Chvíľku som váhala, či nemám počkať, kým sa vráti otec  domov, ale bola som si  sebou  istá  a vedela som, že na  mamu je vždy spoľahnutie. Zdalo sa mi, že môj otec je pri nás, aj keď som ho nevidela. Keď vyšla prvá hviezdička a obloha bola ako rozliaty tmavomodrý atrament, tak som mamin nepokoj zatienila vlastnou životaschopnosťou a prišla som na svet. Revala som  z plných pľúc a oznamovala  svoj príchod celému vesmíru

*

     Vieš čo mama, nechci vedieť, aká som ja vždy nepokojná, keď majú prísť Vianoce, celkom ako Ty, raz som jej povedala.  Mama sa usmiala. Mali sme na to dôvod a akosi sa to v nás zakódovalo na celý život. Keď sa má narodiť dieťa, vždy je to spojené s obavami, nepokojom, ale i veľkou nádejou, radosťou a láskou. Ty si také moje  vianočné dievčatko. A čo povedal otec, keď  prišiel domov a my dve sme sa statočne usmievali z perín  postele,   možno chcel  radšej chlapčeka ako dievčatko, ako mňa. Bol šťastný, povedala mama.  Ja som to tušila, pomyslela som si. Aj to som tušila, že som nebola plánované dieťa. Ja som sa jednoducho stala. A to sa mi zdá fascinujúce. Celý svoj  život,  rozhodnutie prísť na tento svet, považujem za najlepší a najkrajší dar aký som mohla dostať.

                                                                       *

 Okrem toho základného daru,  rada  dostávam darčeky všetkého druhu, hmotné i nehmotné, aj ich rada rozdávam. Mám jeden každoročný dar, že na Vianoce, v ten deň, keď mám narodeniny, tak  nemusím umývať riady. Ani  moja mama ich  neumývala. Obidve oddychujeme,  lebo sme si zaslúžili. Najprv ich umýval otec so sestrou, potom môj muž so synom.  Mám z toho nevysloviteľne dobrý pocit, že sa o mňa niekto postará, ako keby som bola malé dievčatko, čo sa práve narodilo:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?