Talent na život

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 4.2.2015 o 17:36 | Karma článku: 7,55 | Prečítané:  771x

Odmetala som sneh z pred nášho domu. Studený, zimný  vietor zmiešaný so snehom mi v zrýchlenom  dychu  privial do úst   bolestivú  otázku a necitlivo sa dotkol mojich zubov.   Igor, nepozrel by si sa mi na zuby, zakričala som?  Igor je môj  dlhoročný sused, povolaním zubný lekár.  Tváril sa, že nepočuje a naďalej odhadzoval sneh z pred svojho domu.    Neotravuj, nie som v robote, veď vidíš, čo teraz robím.   Veď nie už aj!   

Zavolaj  zajtra Nikole, mojej sestričke, dá Ti termín, alebo ak Ťa bolí zub, príď hneď  ráno do ordinácie.  Aby si nepovedala, že nie som kamarát,  ukáž sa,  zahryzni,  zacvakni.  Urobila som hryz a cvak. Nebolí nič? Nie. Nemáš ani nič opuchnuté. Igor sa zrazu začal tak smiať, až sa musel oprieť o lopatu, a  ja som sa urazila ako taká, skrátka som sa urazila.

    Čo je tu na smiech, pýtam sa Ťa podobrotky a oprela som sa o metlu.  Nič ... nič.... Ale keby Ťa chceli predať na jarmoku, tak by za Teba veľa nedostali. Máš zodraté zuby ako ako... No dokonči, keď si začal, ako starý kôň:)  No vidíš, preto chcem, aby si sa mi na ne dobre pozrel a povedal čo a ako, dodala som.   Dobre, príď, vymyslíme niečo, aby si sa mohla aj naďalej smiať od ucha k uchu.  

   Noo, nie je to také hrozné, hundral si  a obzeral panoramatický záber môjho chrupu. Len táto jednička sa mi nepáči, tvári sa, že nič, ale ona drieme a raz sa bolestivo  prebudí. Dokonca si zavolal aj kolegyňu, aby  ju poobdivovala. Bude Ti veľmi vadiť, keď budeš 2 mesiace chodiť bez predného zubu?  Nebude. Ja som už raz bola štrbavá v prvej triede a nemohla som sa dočkať, kedy mi narastie „ozajstný“ zub.  A čo  myslíš, že zuby sú ako huby,  jeden vytrhneš, ďalší narastie, zasmial sa. Už Ti nikdy viac nový  nenarastie. To je hrozná novinka  a čo teraz budem robiť, infantilne som sa opýtala.

 Dá sa všeličo, máš dobré, pevné, zdravé  korienky. Potešilo ma to, zdalo sa mi to priam básnické prirovnanie, že mám zdravé korene a dá sa na nich dokonca budovať aj  nová,  tretia generácia zubov. Potrebujú zrekonštruovať. Chce to čas, peniaze, o svojej profesionálnej a technickej  zručnosti pomlčím. Úplne si zabudol povedať, že to aj bolí, teda mňa.  Koľko máš peňazí, takto z mosta do sprosta  sa spýtal kamarát a dal si  z tváre dole ochrannú rúšku. No tak, mám  istú rezervu na mimoriadne príležitosti. Šetríš si na pohreb, uškrnul sa.   Somár. Hm, hm, myslíš, že ich ešte ponosím? Jasné, nič sa neboj.

            Ebojí, hm, e e , mhm, no, o, au. Vypláchni si. Tpfuj. Dvuhý vaz sa ma ič nevypytuj, keď mi tvháš zub. Šomáv jeden, aj noz mám ztpnutý. No povedz a s kým si mám pokecať  cez celý deň? Pravdaže chcel odpútať moju pozornosť,  aby som sa nebála.

  Ty si neuveriteľná, povedal muž. Namiesto toho, aby si  sa decentne usmievala, tak Ty  sa smeješ akoby nič, dokonca cítim aj zvláštny druh radosti. Môžeš mi veriť, že môj štrbavý úšmev je úprimný, nefalšovaný, mierne šušlavo som povedala.  Teším sa, že  zub  je vytrhnutý a že som nabrala odvahu začať  niečo, čo  síce bolí, no ale povedz, čo pekné sa rodí ľahko a bezbolestne. Okrem toho,  Igorov vnuk,  štrbavý prvák Ičko mi sľúbil, že mi ukáže ako sa skvele pľuje bez predného zubu.

    Nemysli si, teta Helka, že je to ľahké, je to umenie života, filozoficky povedal Ičko a „crkol“ slinu do diaľky. Nedala som sa zahanbiť. Máš talent, pochválil ma Ičko. Potešila som sa. Tiež chcem ovládať umenie žiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?