Klaunov smutný smiech

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 22.2.2015 o 18:44 | Karma článku: 8,82 | Prečítané:  694x

 Smiať sa na tom, čo sa považuje za smiešne je fajn, ale existuje jedna vzácna odroda smiechu, ktorý  je taký silný a uvoľňujúci, ako jeho brat plač. Sú  emoční bratia a často sa v svojich prejavoch podobajú.  Dokonca aj ich účinky sú podobné. Pôsobia veľmi očistne. Smiať a plakať sa dá kdekoľvek a z čokoľvek. To predsa nemôže byť hriech, smiať sa na  derniere života , na pohrebe.   

Smiech  je pre mňa  záchranný ventil v živote, lebo ináč by som  sa občas zbláznila, alebo by ma roztrhlo z pretlaku ,nie paradajkového,  emócií   v duši ,nie od bicykla, ale mojej vlastnej. Na pohľad vyzerá asi dosť otrlá, ale v skutočnosti je veľmi zraniteľná, teda keby ju bolo vidieť, moju dušu.     Niekedy sa  síce cítim, ako prázdny hrniec, bez emócii, nemám ho čím naplniť a cítim len  veľký hlad po živote.  Hudba, poézia,  šum vetra, objatie stromu, človeka,  samota, spoločnosť, spánok, šport - použijem všetko čo sa dá, lebo som v stave ohrozenia a utiecť nieto kde.  

  Včera som stretla kamarátku. Pred pár dňami pochovala svoju deväťdesiatročnú mamu. Gabika je správna baba, ale zobralo ju to. Toto musí každého prebolieť samého, neviem Ti pomôcť, pomyslela som si. Chvíľu sme  sa rozprávali o ničom  a zrazu povedala, mama zomrela v spánku. To bola láskavá smrť,  zobudiť sa ráno mŕtva, povedala som.  Ostalo ticho a ešte ticho. Potom sme sa začali smiať takým očistným, uvoľňujúcim, liečivým  smiechom. Slzy nám tiekli, ako keď sa otvorí hlavný prívod vody. Valili sa a valili. Objali sme sa.  Ak to nepoviem  nahlas teraz, už to nikdy nikomu nepoviem a stále ma to bude bolieť a tak som  medzi vzlykavým smiechom povedala:

... a predstav si, že mojej mame  chýbal na blúzke gombík, keď ležala v truhle a otec ležal tak majestátne a pokojne a my sme mu zabudli dať ponožky, v truhle mal  topánky obuté na boso. To nič, veď mu už nebolo zima, utešovala ma Gaba. A veru, pomohlo mi to. Zrazu som sa   pozerala  z nadhľadu času  a nebeskej výšky.  

... a predstav si, ešte niečo ťažilo Gabiku, včera, keď som bola na cintoríne, tak som hľadala hrob Jana /nášho kamaráta/  a ani som ho nenašla. A čo sa  čuduješ, veď vieš, že mal vždy túlavé  topánky, povedala som. Aj dva dni neprišiel domov.  Chytil nás ďalší záchvat plaču a smiechu. Stáli sme na našej ulici a boli sme radi, že máme jedna druhú. Hela, Ty máš taký zvláštny prejav smútku. Plačeš cez smiech a smeješ sa cez plač.

                            *

Čo Ti je prosím Ťa smiešne?! Občas  sa ma to niekto opýta, ak sa mu zdá, že sa smejem bez príčiny.  To sa nedá vysvetliť, zamrmlem si popod nos, lebo fakt niektoré moje pohľady na veci i beh života sú  ..... , no nič.  Vtedy poviem, že sa smejem sama na sebe, nakoniec, veď je to pravda. Ako hovorím, na sebe sa vždy dá zasmiať, keby ste ma teraz videli, ako mi kaderníčka pristrihla pierka, hrozné niečo, do plaču:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?