Skúška správnosti, alebo biele miesta v živote

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 26.3.2015 o 17:15 | Karma článku: 5,78 | Prečítané:  641x

Skúška správnosti života sa nedá urobiť, život nie je matematika. Má čudné pravidlá, ak vôbec má a ak má, tak ich často nechápem a okrem začiatku a konca nemá ani logiku.   Podľa mňa, niečo by mohlo ostať v živote nepoznané, tajomné, nedokončené.    Niečo treba nechať tak, netreba všetkému rozumieť.     A možno je to zámer života, nespoznať ho. Teraz sa musím pohádať sama so sebou, lebo podľa mňa je  zvedavosť  jedna z najlepších vlastností  v živote človeka. Je v nej silná energia.  Povzbudzujúca, vzrušujúca a nádejná. V skutočnosti je bez konca a to ma fascinuje.  

Biele miesto   na mape je   nepreskúmané, nepoznané  miesto, kde ešte nikdy nikto nebol. Môže tam byť čokoľvek. Hlbočiny aj výšky. Zdá sa mi, že aj ja mám v sebe biele miesta. Možno sú len zabudnuté a už som tam bola.   Alebo sú také neznáme, že nemajú žiadnu farbu a   neviem,  že existujú. Tejto vete nerozumiem, ale  je pre mňa je dôležitá.  A možno  ich ani nechcem  nájsť, tie biele miesta. Načo. Sú skryté,  ako dokonalá vražda, veď preto je dokonalá, lebo by nikoho ani nenapadlo, že sa stala, ale stala sa.  Zase nerozumiem, čo som napísala, ale je to pravda:)    Na to, aby sme veci videli ako sa skutočne majú, potrebujeme silu uniesť to, čo uvidíme.

   Možno by tie biele miesta bolo lepšie vidieť, keby bola zemeguľa plocha. No a? Ja si najnovšie predstavujem svoj život ako obraz –  plochu. Stojím na mieste a zároveň kráčam. Tam bolo krásne, vidím to. A čo sa to  doma porobilo s našou  kuchyňou, aká je maličká. Keď som mala 4 roky, bola velikánska.  Panebože a tu, keby sme išli o pár sekúnd skôr, tak nás ten kamión zošrotuje. Vôbec sme netušili, aké sme mali šťastie!  A toto vyzerá celkom inak ako si pamätám. Odstúpim trošku ďalej od obrazu môjho života a objavujem nové, nepoznané vlastné zákutia. Väčšinou pekné. Škaredé si pamätám.     Keď je život ako obraz, ak sa naň aj niečo primaľuje, tak  sa veľmi nemôže zmeniť, povedala by som.

  Predstava života, ako plochy,  ma zvláštnym spôsobom potešila. Lebo, keby bol život ako film, to prirovnanie sa často používa, najmä keď niekto umiera / potom ho umieranie, našťastie  prejde/ zrazu mu prebehne popred oči „celý jeho film života“. Jedno nadväzuje na druhé. Ako náhle sa zmení len jedna križovatka, alebo dokonca aj  farba rúžu na perách, tak je ten, ktorý  život, celkom iný film! Veru. Ani prirovnanie ku knihe života  ma nenadchýňa. Čo je už raz napísané, nezmeníš, nadväzujú na to ďalšie životy, udalosti. Ale, ako som hovorila, obraz, tá predstava, mi vyhovuje. Vidím ho naraz a v súvislostiach. Nemusím listovať, vracať sa v čase.  Stojím na mieste a zároveň kráčam.

            Vyriešim väčšinu životných situácii, keď nevyriešim, tiež je to riešenie. Ale nemôžem  urobiť skúšku správnosti.  Kde sa pozrieť,  na poslednú stranu ? Ani tam nie sú zaručene správne výsledky. Učebnica života neexistuje.  Bola by som  spokojná, keby som  sa mohla presvedčiť, že aspoň môj postup bol správny.  Dobre je, keď sa spoľahnem na svoj inštinkt.

               Na mojom obraze života som objavila, že som mala viac počúvať /nie  poslúchať/ čo mi hovorila mama. Ale je pravda, že by to už nebol môj obraz, kafrala by mi do neho mama, aj keď rozumne. Viac ľutujem to, čo som neurobila,  ako to,  čo som urobila. A ešte toto ma napadlo, páči sa mi ako  som dodržala časový harmonogram života. Pekné detstvo, rebelujúca puberta, búrlivá mladosť, jeden správny chlap, mama, stará mama. Aj tú starobu nejako prežijem. Mám pekný obraz v sebe, či o sebe? No veď, ešte je na ňom veľa roboty, nie je dokončený. Môj obraz nemá  rám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?