Mámivé mávanie krídlami

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 11.5.2015 o 20:16 | Karma článku: 8,82 | Prečítané:  468x

Magda strčila lakťom do bráničky a vošla do záhrady.  V rukách držala starý plechový lavór s vypranou bielizňou. V ústach, medzi perami  pridržiavala  štipce, čo sa  jej nevmestili do odutých vreciek. Obišla rebrík, opretý o starú

jabloň. Na zemi, vedľa ostrihaných konárov sa zaligotali záhradnícke nožnice . Obloha bola modrá, pokojná.

 Z poza  protiľahlého kopca počula zvuk približujúceho sa  lietadla. Bude malé, pomyslela si. Letelo nízko ponad hory,  záhradu. V jednom okamihu sa jej zdalo, že videla siluetu pilota.  Zdvihla ruky, prekrížila a zamávala na pozdrav. Lietadlo nabralo smer Vysoké Tatry, potom akoby si  rozmyslelo,  urobilo široký  oblúk ku Kráľovej Holi, vrátilo sa  a zakrúžilo ponad dom. Pilot zľahka  rozhojdal lietadlo a naznačil  pozdrav.  Najprv ľavým krídlom a potom pravým. Zakýval, ako  rozpaženými rukami. Magdu to neuveriteľne potešilo.

*

             Hlavu som mala dlho  zaklonenú  dozadu, možno z toho sa mi zakrútila  a zazdalo sa mi , že môžem aj ja vzlietnuť.  Začula som   zvláštne šumenie. Pobúchala si po ušiach. Nič. Nepomohlo. Potom  ich zbadala. Kŕdeľ vtákov.  Krúžili nad našim domom , tak nízko až bolo počuť šum ich krídel.  Teraz, alebo nikdy, povedala som si.

    Zhlboka  sa nadýchla, akoby  sa mala ponoriť do vody. Vyzula  sa. Rozpustila si vlasy. S pôžitkom prižmúrila oči ,  vejáriky času jej tvár počarbali čiarkami. Tesne predtým ako vzlietla jej vietor pohladkal tvár , otcovsky  povzbudzujúco postrapatil šedivejúcu hrivu vlasov.  Zamávala rukami ako krídlami. Najprv hanblivo a opatrne,  ako prvé kroky v tanečnej. Potom jemne a plavne vzlietla. Chvíľu krúžila spolu  s kŕdľom vtákov  nad záhradou. Najprv v kruhu,  potom sa rozpŕchli, znovu zoradili, zamávali krídlami na pozdrav a odleteli. Magda im mávala, pokiaľ  nevyzerali na oblohe ako malé čierne bodky. Povedali jej,  čo hľadajú. Miesto, kde by si urobili hniezdo, domov.

*

            Magda stála bosá na tráve. Pomrvila prstami na nohách, pocítila istotu pevnej zeme. Zohla sa , odtrhla zelenú pažítku, privoňala a išla dovariť obed. Rád ťa vidím, keď sa moceš po záhrade,  ozvalo sa z koruny starej jablone. Videl som Ťa, ako si nádherne lietala s kŕdľom vtákov a ja som sedel na strome a čakal kedy sa vrátiš, povedal muž.    Čo máme na obed, opýtal  sa a zliezol po rebríku  na zem. Nádherná samozrejmá otázka, ako vzduch bez ktorého nemôžem dýchať, pomyslela si Magda a vyrovnala svoje krídla do rovnovážneho príjemného letu. Samozrejmosti sú životne dôležité. Skúste nedýchať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?