Koniec prázdnin

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 6.7.2015 o 14:47 | Karma článku: 9,52 | Prečítané:  980x

  Toto nevydržím dva mesiace, pomyslela som si v prvý prázdninový deň, keď sa dom otriasal v základoch. Buchotom, čudnými zvukmi, smiechom, plačom, hudbou, požiadavkami, otázkami, čo bude na obed, na olovrant, či máme zmrzlinu,

kedy si budeme opekať a či sa mi  naozaj  až tak veľmi  lení  narobiť tých marhuľových knedličiek oveľa viac, lebo  sú  fajné. Ja chcem s makom, ja s tvarom a ja by som chcel s „prézlami“  a zjedli by sme ich ešte 5 miliónov, povedal malý vnuk Tomáš.  A nemohla by si k tomu aj šúlance, ja Ti pomôžem našúlať.

Na  zababranom tričku mal nápis Genius in the house a tak sa aj správal. Bacha na prsty, nestrkaj ich do kolies na bicykli. Čo si? Výskumník, jáj, ale to bude bolieť, rezignovane som povedala, ver mi! Daj si na hlavu tú frajerskú šiltovku, choď do tieňa, nehlc tú zmrzlinu, už aj poď von z vody. Mohol by si si poobede pospať, ja by som si tiež, povedala som a ukážkovo som začala zívať.  Starká  Hela s Tebou je strašná oštara, chlapsky skonštatoval, všetko mi zakazuješ, to sú prázdniny?!

     Hela, veď sa schop, teš sa,  buď „ukážková“  stará mama, nevesta, teta,  kamarátka, krstná mama, opatrovateľka  psov .  Sú  predsa prázdniny. Deti, ubúda  mi síl na robotu, aj keď radostnú:). Bože môj, keby boli aspoň jednej vekovej kategórie. Ale to rozpätie od 1 roka  do 93 rokov je také pestré, že moja veková kategória /žena neurčitého veku, je totálne v úzadí so svojimi predstavami prázdnin/. Veď, héj, v podstate sa mi splnil sen, aby bol dom plný detského smiechu, radosti zo života, to ja len tak...,  keď si dám nohy na stôl a nalejem  vína:)

     Kto má prázdniny, tomu je hej, ja  mám veľmi zmiešané pocity.    Nie preto, že by som sa musela učiť na  jesenný reparát, alebo, že si ich neviem predstaviť, ako by som ich strávila. Áno, áno takto by sa mi to páčilo. Na pláži by som vylihovala, čliapkala sa v mori, nechala sa obdivovať,  hladkať od príjemného vetríka a miestnych krásavcov. Pochlipkávala chladené voľačo a tešila sa na večer. Večer by som sa vyparádila, najprv by som ponatierala voňavým telovým mliekom, zobrala si takú malú chutnú kabelku a možno by som si vzala aj jemnučký  smotanovo-žlto-oranžový dlhý šál. Sedela by som na terase, more by šumelo, príjemne by sa ochladilo, aha, vtedy by som si ten šál elegantne prehodila cez akurátne opálené plecia. Prehodila by som si aj nohu cez nohu, lebo by som mala  nádherné sandálky na takom vysokom podpätku, v ktorých sa  síce nedá chodiť, ale keď sa v nich  sedí, tak to skvele vyzerá. Zaujímavé, že sa dá v nich relatívne dobre tancovať,  taký sladký pomalý letný tanec, no  jasné s pekným chlapom, ktorý vás drží jemne, ale pevne.  Ach, áno , zabudla som na príjemnú hudbu  a omamné píniové vône leta.  Potom, keď by som už bola totálne  opitá letom, tak by som šla bosá po pláži a aha, teraz by mi ten šál vial v jemnom vánku a potom by som sa tak, ako som v šatách,  šmarila do mora a bola by som ako morská víla, vlasy by mi padali do tváre, na plecia. Toto nie je žiaden povrchný gýč, neopovážte sa nikto negatívne  vstupovať do mojej sladkej  prázdninovej  predstavy, iba tí môžu, ktorí tam chcú byť so mnou a nebudú mi nič zakazovať, lebo ako hovorí môj vnuk,  lebo potom môžu byť aj prázdniny oštara:)

Každý rok na konci prázdnin Vilma, moja suseda,  urobila babské podvečerné posedenie v záhrade. Na tráve sa povaľovali detské hračky, balóniky, chodník počmáraný farebnými kriedami, detské ponožky, mokré plavky.   Nikdy mi nepovedala,  ani ostatné staršie ženy, čo vlastne oslavujeme. Až včera, keď som naháňala po  našej tichej  uličke  detský bicyklík s vnukom  a kričala brzdi, brzdi, už to ide dole kopcom, zakričala ponad plot, /som už definitívne v ich spolku, spĺňam rolu prázdninovej opatrovateľky/ Hela,  „Tešíš sa už  na  koniec prázdnin ?“:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?