reklama

Vyblednuté červené škvrny

Zavolaj Soňu na obed, keď ostala doma celkom sama, povedala mama. A tak, ako vždy, keď s niečím vnútorne nesúhlasila, ale rešpektovala rozhodnutie druhých, povedala: „A naozaj musí ísť!?“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Vzdychla si a pohladila ma očami. Pred pár dňami som sa vrátila domov. Akáže sloboda by ma čakala vo vysnívanom Paríži, ak by som sa už nemohla vrátiť, pomyslela si Magda. Možno o mesiac, o rok ... nikdy ? Bola by som za mrežami z druhej strany. Ak moja kamarátka neodíde v najbližších hodinách, tak, tá pootvorená mreža slobody sa zavrie a ona ostane na tejto strane. Odišiel aj jej frajer Luky a to bola posledná bodka. Rozhodla sa. Vtedy, v auguste 1968 to bolo tak. 

 Vezmi si kľúče od nášho bytu. Nie nechcem ich, povedala Magda. Prečo? Veď by si tam mohla chodiť s Borisom. A zober si, čo sa Ti páči, my sa už nikdy nevrátime. Aj tie žlté šaty, čo si si raz požičala odo mňa, dodala so zvláštnou nádejou v hlase, akoby jej odchod nadobudol nejaký nový dôvod. Veď to, to je, ako by som šla do bytu, kde niekto umrel .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Mama prestrela v obývačke biely obrus. Mali sme hovädziu polievku s domácimi rezancami, plnené kurča a s ryžou a čerešňový kompót. Pozerala som sa na Soňu, ako elegantne drží v rukách príbor. Všimla som si jej jemné chvenie rúk. Aj mne sa chvela ruka, keď som si dávala do úst čerešňu. Obidvom naraz nám začala kvapkať červená kompótová šťava na obrus. Vyzerala ako krv. V ústach sa mi zmiešala sladká chuť so slanou, z poprehĺtaných, zadržiavaných sĺz.

 Ticho prerušil neuveriteľne hlboký nádych môjho otca a zrazu z úst vystrelil čerešňovú kôstku na obrus. Naschvál. Červená škvrna sa rozpíjala a vyzerala naozaj ako krv. Cítili sme sa zranení a bezbranní. A tak som aj ja zlostne vypľula kôstku, mama sa tvárila, že jej vypadla z malej lyžičky, sestra neveriac sama sebe, že to urobila vypľula tiež . Môj otec sa povzbudzujúco usmial na Soňu, prikývol a Soňa sa zhlboka nadýchla a čerešňu prehltla aj s kôstkou. Prekvapilo a šokovalo ma jej gesto oveľa viac ako keby vyliala na obrus celú kompótovú mištičku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Včera som si spomenula na Soňu a v skrini som dlho hľadala starý obrus. Našla som ho. Červené škvrny boli vyblednuté, tak, ako časom vyblednú spomienky, ale stopy navždy ostanú. Škoda, že spomienky sú neprenosné. So Soňou som sa nikdy viac nevidela.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu