Vyblednuté červené škvrny

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 22.8.2015 o 15:43 | Karma článku: 8,35 | Prečítané:  1102x

Zavolaj Soňu na obed, keď ostala doma celkom sama, povedala mama. A tak, ako vždy, keď s niečím vnútorne nesúhlasila, ale rešpektovala rozhodnutie druhých, povedala: „A naozaj musí ísť!?“

Vzdychla si a pohladila ma očami. Pred pár dňami som sa vrátila  domov. Akáže sloboda by ma čakala vo vysnívanom Paríži, ak by som sa už nemohla vrátiť, pomyslela si Magda.  Možno  o mesiac, o rok ... nikdy ?  Bola by som za mrežami z druhej strany. Ak  moja kamarátka neodíde v najbližších hodinách, tak,  tá pootvorená mreža slobody sa zavrie a ona ostane na tejto strane.  Odišiel aj jej frajer Luky a to bola posledná  bodka. Rozhodla sa. Vtedy, v auguste 1968  to bolo tak. 

    Vezmi si kľúče od nášho bytu. Nie nechcem ich, povedala Magda. Prečo? Veď by si tam mohla chodiť s Borisom.  A zober  si, čo sa Ti páči, my sa už nikdy nevrátime.  Aj tie žlté šaty, čo si si raz požičala odo mňa, dodala so zvláštnou nádejou v hlase, akoby  jej odchod nadobudol nejaký  nový dôvod.  Veď to, to je, ako by som šla do bytu, kde niekto umrel .

    Mama prestrela v obývačke biely obrus. Mali sme hovädziu polievku s domácimi rezancami, plnené kurča a s ryžou a čerešňový kompót. Pozerala som sa na Soňu, ako elegantne drží  v rukách príbor. Všimla som si  jej jemné chvenie rúk. Aj mne sa chvela ruka, keď som si  dávala do úst čerešňu.  Obidvom naraz nám  začala  kvapkať červená kompótová šťava  na obrus. Vyzerala ako krv.  V ústach sa mi zmiešala sladká  chuť  so slanou,  z poprehĺtaných, zadržiavaných sĺz.

     Ticho prerušil neuveriteľne hlboký nádych môjho otca a zrazu  z  úst vystrelil čerešňovú kôstku na obrus. Naschvál.  Červená  škvrna  sa rozpíjala a vyzerala naozaj ako krv.  Cítili sme sa zranení a bezbranní.  A tak som aj ja  zlostne vypľula kôstku, mama  sa tvárila, že jej vypadla z malej lyžičky, sestra  neveriac sama sebe, že to urobila vypľula tiež . Môj otec sa povzbudzujúco usmial na Soňu, prikývol a Soňa sa zhlboka nadýchla a čerešňu prehltla  aj s kôstkou. Prekvapilo a šokovalo ma jej gesto  oveľa viac ako keby vyliala na obrus celú kompótovú  mištičku.

  Včera som si spomenula na Soňu a v skrini som dlho hľadala starý obrus. Našla som ho.  Červené škvrny boli vyblednuté, tak, ako časom vyblednú spomienky, ale stopy  navždy ostanú. Škoda, že spomienky sú neprenosné.  So Soňou som sa nikdy viac nevidela.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Keby moc strednej Európy vládla aj na západe, Únia by už nebola

Havlíček cestoval do Ruska a konštatoval, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

KOMENTÁRE

Rakúskemu kancelárovi je smutno z vlastných rečí

Je lepšie, keď tak hovorí kancelár, než by to mali byť po voľbách ultrapravičiari?


Už ste čítali?