Letné námestie

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 7.9.2015 o 18:57 | Karma článku: 10,20 | Prečítané:  494x

 Bicykle opreté pred cukrárňou. Ruksaky  malebne šmarené pri nohách, modré ústa od čučoriedok. Zaprášené topánky z túry podupkávali nohami, imaginárne paličky  hrali na bicie.    Nohaté dievčatá sa vlnili a pohadzovali vlasmi.

Vo fontáne sa kúpali holuby. Veľký  pes a malý havko hravo po nich chniapali a smiali sa.  Okaté cigánčatá.   Turisti i  staré Mikulášťanky sediaci na lavičkách.   Krásna letná zmeska tvári, zvukov. Cvak, cvak fotoaparáty. Lenivé slnko  sa pomaly zgúľalo po modrej oblohe za  liptovské hory. 

Kde to hrá, taká príjemná muzika?! To je živá kapela, stavím sa, povedala som mužovi. Nie je to ... to je predsa Šedous! Určite hrajú nejakí starci, naši rovesníci, poďme ich povzbudiť a zaťapkať.  No veď hej, v každom  mestečku  je námestie a „kultúrne leto“. Mesto bez námestia je ako človek bez pupku.

  Môžeme si dať zmrzku. Láskavo si za tých päť minút, kým  prídeme  na námestie, rozmysli akú chceš, lebo potom tam stojím ako pako, kým sa panička rozhodne. Chcem všetky,  alebo nič. Zošalela si, je ich aspoň šestnásť. No a?!

  „Ujo“ zmrzlinár, teoreticky vo veku môjho  vnuka, sa zasmial.  Už päť kopčekov bol problém K stračatele, snikers a vanilke  som prihodila aj jahodu a čučoriedku.  Ujo zmrzlinár dal  navrch zmrzliny  kornútok dole hlavou, ako klobúk. Nadšene som poďakovala.  Pekné farby a k tomu ladia aj chuťovo, povedala som. Klobúk som dala zmrzline dole a vrchný kopček,  som zachránila tak, že som ho prehltla naraz, až  to  vo mne zasyčala.

  A to  len preto, lebo som za započúvala, zapozerala na kapelu a zabudla na zmrzlinu. Dobrá kapela, hrala  s chuťou. Boli mladí a pekní. Taká hudba nemôže „uraziť„ žiaden hudobný vkus, pomyslela som si.  Ani mladých, ani starých. Tie dobré vibrácie cítil každý vek. Posplietali sa s chuťou zmrzliny a nádhernou panorámou liptovských hôr.

     Ja som si tiež podupkávala nohou v rytme. Zrazu sa mi chcelo vyskočiť a začať tancovať, rovno na námestí. Hádam som naozaj  nezošalela, alebo to je z tej horúčavy.  Pozrela som sa na muža , vedel to, čo chcem urobiť. Aj  ja by som, ale  sa hanbím, povedal   takým zvláštnym hlasom, až sa mi ho zachcelo objať. Chytila som ho za ruku a stisla ju.

      A vtom som ho zbadala. Chlapíka v našom veku, mierne pripitého, vysmiateho od ucha k uchu,  vymódeného, bez domova, voľného, šťastného, konvencie ho netrápili. Nikomu z poslucháčov  neprekážal. Skôr naopak.  Zrazu Vlado, tak sa volá „náš“ bezdomovec vyťal také sólo na imaginárnej gitare, že som bola z toho paf. Zrejme hrával niekedy v kapele, alebo mal byť hercom a nie bezdomovcom.  Malé dievčatko malo viac odvahy ako ja a riadne to roztočila. Jednou rukou si chytila  kvietkovanú sukničku a točila sa a točila a smiala sa a smiala a  jej mama držala  zatiaľ v rukách  šmolkovú zmrzlinu. Topiace sa modré  kvapky oblizol  ocko, aby nevyšla ani kvapka leta nazmar.

Pointa  nie je, vyparila  sa ako tohoročné  horúce leto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?