Ňuchy a ňufy

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 21.6.2016 o 11:41 | Karma článku: 10,98 | Prečítané:  3887x

      Urobili sme si „tajnú skrýš“na gauči. Kolená skrčené  až pri brade, cez hlavy prehodená strakatá deka,  chichot bez príčiny. Malá Lenka si pritisla tvár ku mne a začala  poťahovať nosom.

Prváčik Vladko z druhej strany tiež. Hádam si   neutieraš nos Hele do trička,   zakričala kamarátka Jelka, stojaca vo dverách izby. V rukách držala tácku s pariacimi sa  šálkami. Nie, my robíme ňuchy a ňufy, lebo niečo tu  pekne vonia.  Druhý raz si  môžeš dať ešte viac vône, povedala   päťročná  žena Lenka.

       Moje čuchy si tak privlastnili vôňu, že ju už  vôbec necítim, pomyslela som si.  Bez parfému si pripadám ako nedoobliekaná. Veru,  ja si aj pred fotografovaním  frknem parfém za ucho. A potom vyzerám na fotke, že mi niečo vonia, mám taký výraz. Ktovie či  si vôňou nezakrývam tajný  smútok.  Niekto vyzerá na fotke, že mu niečo smrdí.

              Darko, pekný vlčiak, darček z útulku, strčil hlavu pod deku. Aj on urobil ňuch a ňuf. Drgol ma     ňufákom,  neveriacky pozrel, ak myslíš, že toto je vôňa, tak prepáč,  to  je otras a odišiel   do záhrady k svojej skrýši, aby si napravil čuch s voňavou starou, rozžutou koženou topánkou.

  Niektoré smrady  aj mne voňajú, ako Darkovi. Ja viem prečo, lebo vo vôňach / smrady sú vône, len smrdia/ sú skryté spomienky, zážitky. Doteraz mám rada vôňu malých železničných staníc. Takých, kde nestoja  rýchliky. Jasné, že preto, lebo mi pripomínajú detstvo pamätajúce si parné vlaky so všetkými vôňami. Zmes z porozlievaného piva,  nedefinovateľné ľudské pachy.   Tieto malé staničky sa na nič nehrajú. Možno, že smrad je úprimnejší, nič nezakrýva, ktovie.

Vôňa školskej šatne, či starej  brány nášho domu s náznakom zápachu zemného   plynu a  letného uhorkového šalátu rozpráva.

   Pivničná zmes  starej švábky, pomiešaná s vôňou variacej sa kyslej   kapustovej  polievky s údeným mäsom, reznutá vôňou maštale a mlieka, rozriedená  ostrým  liptovským vzduchom, je jedinečne namiešaná  a keď ju zaňuchám , tak vidím starý  hybský dom a dievčatko ako sedí na schodoch a krčí nosom. Vtedy mi smrdelo, teraz mi vonia.  Funguje to aj naopak. Keď si spomeniem na prázdniny u starej mamy, tak znovu cítim tú  vôňu.

       Mám rada aj vôňu benzínu, topiaceho sa asfaltu, dokonca aj upotených ponožiek, lebo tie sa mi spájajú s návratmi môjho syna, z ciest zo sveta, domov. Áno, kamión má zvláštnu  vôňu diaľok. Vôňa kníh, knižníc, starých zámkov a hradov  je fascinujúca.

       Ne-viem ako je to možné, ale 20 rokov opatrujem mamin sveter  a keď som smutná, tak  ho vyberiem,  zaborím   do neho  tvár, zavriem oči, sveter ma objíme,  rukami  rukávov si utriem oči a stále cítim maminu vôňu. Mama mala rada fialky a konvalinky.

   O úprimnosti vône lúk, kvetov, dažďa, zeme, hríbov, lesných jahôd a malín či  malého dieťaťa vôbec nepochybujem a s nadšením robím nosom ňuch-ňuch.  Kurier  vietor, ich doručí celkom zadarmo, priamo pod nos, nič neplatíme. Mám rada aj vôňu rasce, aj praženej cibuľky. Mám rada vôňu vanilkového cukru,  jabĺk.

                                                    *

             Čože to robíte?  Opýtala sa Jelka  a ukladala na stôl  voňavú kávu a  čaj z nazbieraných  zeliniek. Všetci sme urobili ňuchy a ňufy. Nádherné vône. Tie netreba s ničím kombinovať. Dobre, tak s koláčom a peknou chvíľou.  Na to nemôže byť nikto alergický.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?