Včelárova žena

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 10.10.2016 o 12:29 | Karma článku: 9,08 | Prečítané:  868x

Volá sa  Agáta. Meno jej veľmi  pristane,   lebo med, ktorý  u nej roky kupujem je agátový. A okrem toho často spomína na svoje rodisko, kde rástli agáty. A  aj preto, lebo agáty ju spojili s jej mužom-včelárom.

Krajšie meno pre ženu včelára sa nedá vymyslieť. Nesie v sebe nežnosť  agátových kvetov, vôňu, sladkosť medu, činorodosť včiel. Agáta  pozná svoje miesto v živote, vie čo má robiť a prečo to robí, tak ako to vedia včely. Nemusela sa to učiť, jednoducho sa taká narodila. Vie  aj to, kedy musí poštípať.

    Ísť k nej  po med je pre mňa príjemná udalosť. Dom, kde býva  je na konci dediny, na úpätí hôr.  Je tam ticho a  namiesto zvončeka pri dverách  šteká pes.  Za domom sú pekné lúky a potom sa tiahne úzka cestička  do hôr.  Niekedy tam mal Mitro, Agátin muž, úle s včelami. Medveď si tam chodil  na med ako do špajze.  Pár rokov sa s nim  naťahoval , ale jedného rána sa  nahneval,  rozbité úle poreparoval a presťahoval.

     Najprv  sa pohla záclona, potom sa otvorilo okno. To je Agátka. Strážkyňa rodinného krbu a Mitrova kráľovná.  Kráľovná rodu, aj keď by si niekto myslel, že služobnica, či robotnica, lebo neraz to tak vyzerá. Agáta vie svoje. Vyklonila sa z okna a príjemným, ale ráznym hlasom zakričala na štekajúceho psa. Dobre, dobre, stačilo Duro,  počula som, že niekto ide. To Ťa víta, keď ide niekto cudzí breše celkom ináč. Poď ďalej, priateľsky ma objala a ja som naozaj zacítila vôňu agátov.

  Pochybujem, že si Agáta  myslela, že bude mať  s Mitrom celý život medové týždne, aj keď možno netušila aký život bude mať s včelárom a tak sa vydala za  Mitra.  Je to chlap ako sa patrí, aj v osemdesiatke. Nedávno sa  v hore zgúľal, s úľom v náručí, polámal si rebrá a tri dni ležal v horúcej plechovej maringotke uprostred malinčia a včiel. V starom, rozheganom terénnom aute, polepený leukoplastom, šoféroval domov 200 km, aby ho  Agáta  ratovala. Jasné, že mu povedala, že je starý somár, keď sa tam trepe. Ale veď sa nič úľu ani včelám nestalo, bránil sa. Nechcel ísť k doktorovi. „Načo, čo mi bude doktor nohy prekladať, aby sa mi lepšie chodilo, veď to prejde“ To, že  týždeň presedel celé noci v kresle a nesťažoval sa, v Agátke vzbudilo  príliv lásky a nehy aj  obdivu, premiešaného so zlosťou.

  Agáta bola veľmi pekná žena a vlastne stále je, aj keď má už cez sedemdesiat rokov.   Mitro si ju v mladosti strážil pred svojimi kamarátmi búrlivákmi, ale raz, keď mu povedali a čo tak skrývaš, tú svoju včielku, veď ju priveď, vybrali sa na poľovnícku zábavu. Agáta si štrngla so všetkými, usmievala sa, počúvala neuveriteľné poľovnícke historky a chválenkárske reči, muzika hrala, ale viac sa jej nechcelo ísť do ich sveta.   Raz muža prekvapila vetou. Dobre ja viem prečo chlapi chodia do krčmy. Ako to môžeš vedieť?! Viem sa premeniť na včelu a občas Ti sedím na klobúku a počúvam vaše reči, zasmiala sa a  povedala.  Nie je v tom len pivo, či pálenka. Potrebujete kamarátov, pocit slobody, dôležitosti,  svoj svet, priestor .

S Agátou sa smejeme na rovnakých veciach,  až nám tečú slzy, a aj  smútok a plač máme z rovnakého žriedla poznania. Aj pre  jej rozprávanie príbehov  chodím k nej veľmi rada. Sú  pravdivo- smiešno-smutno-poetické. Agáta je umelkyňa života, lebo ho žije a nič si nemusí vymýšľať. 

               Možno by Mitro  aj bez Agáty  bol dobrým včelárom, ale nebol by šťastným včelárom, chlapom, otcom a Agáta by  svoju ženskosť, nehu, lásku, dobrotu, pracovitosť nemala komu darovať. Mitro uštipnutie od včely považuje za prirodzené,  priam liečivé, rovnako ako „ uštipnutie“ Agátinho jazyka. Je pravda, že za tie roky  spolužitia s včelami i Agátou, je  už veľmi imúnny a nič si z toho nerobí.

Takých žien je veľa, čo nesú v sebe zakódované ženstvo.    Svojou zdanlivou jednoduchosťou  a nenápadnosťou si zachovali  tisícročnú   prirodzenú ženskosť v najkrajšej  podstate. Poznajú svoju hodnotu. Ak treba, tak ju prejavia, ak netreba, tak netreba. Niekedy sa mi zdá, že veľmi vzdelané  a úspešné ženy, sa  nakoniec  oblúkom vrátia tam, odkiaľ niektoré ženy  ani nevyšli.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?