že nosia ponožky v páre, lebo len vtedy má ponožkový život zmysel. Život ľudí má zmysel vždy.
Mám niekoľko dôkazov, že ponožky žijú svojim vlastným životom. Ich existencia a funkčnosť spočíva v párovom spolužití. Ak jedna ponožka zmizne, pre druhú život stráca význam. Všetci už vedia, že ponožky používajú pračku ako únikovú stanicu z nudného života a kanalizačnú sústavu ako cestu. Čo vtedy robia, kde sú , je mierna záhada. Občas sa nečakane vrátia. Sú zoschnuté, zošúverené, občas chytia aj pleseň. Možno žijú svoj tajný zhýralý život, ktovie.
Pranie ponožiek môže byť ošemetná záležitosť. Zopakujem, že ponožky sú párové tvory, takže i do pračky spolu. V prípade žeby sa sprali o jednu- dve veľkosti, môžu ich ponosit deti. Raz som necitlivým spôsobom zasiahla do života páru podkolienok, čo sú príbuzné ponožiek /jednu som vyprala, druhú som nemohla nájsť/. Teraz mám veľmi atraktívny pár, zložený z podkolienky a spratej podkolienky, čiže ponožky. Spomenula som si na nášho psíka, ktorý nosil tri biele podkolienky, iba na štvrtej nohe mal ponožku. Takže sa to vyskytuje aj v prírode, nič nové sa nedá vymyslieť.
Ja mám rada ponožky teplé a strakaté. Mám rada nové ponožky, ale veľmi ťažko sa lúčim s deravými. Neverím, ale keby mal niekto koníčka štopkanie ponožiek, vďačne zašlem, zn. vypraté.
Poznala som jednu ženskú, ktorá žehlila ponožky a neraz mi bola dávaná za vzor! Vždy ma to veľmi rozveselilo, lebo jej muž tvrdil, že žiť so ženou, ktorá žehlí ponožky je strašná otrava a tak sa s ňou rozviedol. Podotkol, že ani jeho mama nežehlila ponožky!
Iste sa nik nečuduje, že ponožky považujem za veľmi vhodný darček, lebo ako hovorí môj muž, syn aj vnuci : „cibule a ponožiek nikdy nie je dosť“. Pred Vianocami som išla kúpiť tieto prekvapujúce darčeky do ponožkového obchodu. Bolo ich neuveriteľne veľa. Každá noha by si prišla na svoje. Športová, elegantná, šoférska i plesová. Farebná, jednofarebná i strakatá. Pravdaže existuje ponožková móda. Hovorím o pánskej móde. Extravagantné červené sa vypínali ako mladý kohút, ale boli mi sympaticky - smiešne.
Ponožky v elegantných decentných farbách. Šedá, čierna, sivá, aj keď neviem či je rozdiel medzi šedou a sivou. Viseli na maličkých vešiačikoch poriadkumilovne, akési vystresované, pekne v rade. Dodržiavali rozostup, poradie podľa veľkosti, farieb. Jeden ponožkový rebel veľkosti 43, viem, lebo mi pripomenul môjho syna, sa trochu uvoľnil a visel nakrivo, ale kdeže, hneď bežala mladá predavačka a už ho strčila do zákrytu. Ja sa nečudujem, že keď si ich oblečie, či obuje muž, tak tiež je to obyčajne typ našponovaný a vystresovaný.
Existuje aj návod na obliekanie ponožiek. Raz som veľmi podcenila isté športové ponožky pri obúvaní a nechcite vedieť, ako krvavo sa mi pomstili na mojej päte. Nezabudnuteľné ponožky sú z popáraných starých svetrov, čo štrikovala prastará mama. Tie mám veľmi rada, nosím ich výnimočne a tie aj zaštopkám, tak najlepšie ako viem.
Najdlhšie som zotrvala v oddelení športových a detských ponožiek. Boli veľmi hravé, veselé, tak ako ich nositelia. Mali veľa fantázie a radosť sa z nich priam vylievala. Raz v zime, keď sme stavali snehuliaka a už sme minuli všetky suché rukavice, tak som natiahla vnukovi na ruky ponožky. Aj ja som mala na rukách ponožky. Teplé, s veselými farebnými prúžkami priam lákali, aby ožili. Sú ako húsenice, povedal chlapček. Možno sú to rukanožky, povedala som.
A raz, keď som nemohla zaspať a vyskúšala som už všetky dostupné uvoľňovacia metódy a nič, padol mi pohľad na ponožky pri mojej posteli. Ležali malebne šmarené, ale neuveriteľne uvoľnené, aj keď stále držali stopu mojej nohy. Nebolo to jednoduché , ale nakoniec som našla tú správnu polohu spokojnej, mierne obnosenej ponožky a zaspala:)
