Helena Smihulova Laucikova
Medveďku, daj labku ...
Medveďku, daj labku... Mama sa ťarbavo kývala z jednej nohy na druhú, ako maco, ktorý stojí na zadných labách.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Medveďku, daj labku... Mama sa ťarbavo kývala z jednej nohy na druhú, ako maco, ktorý stojí na zadných labách.
Čaro Vianoc netrvá dlho. Môže sa objaviť nečakane aj v spomienkach. Podelím sa.
Čím väčší výber, tým ťažšie rozhodovanie. Toto nechcem, lebo ho nepoznám a toto nechcem lebo ho poznám.
Malých kníhkupectiev je čoraz menej, ale o jednom viem, chodí sa tam rovno z ulice,
„Ak sa na horách vietor pováľa po snehu, nebude ešte teplo“ , hovorila moja stará mama
Vietor zlostne šmaril do okna hrsť snehu, až som sa uhla. Vetvy vysokej borovice pod oknom ťažil mokrý sneh.
Každých sedem rokov, približne, dostaví sa mi pocit, že som stará. Obyčajne sa niečo zmení, stále som to ja, ale iná.
„Parfém je neviditelný, nenahraditelný doplnok módy. Avizuje, že žena prichádza a pripomína, kedy odišla“.
Môžem si dať do kufra svoje poklady, opýtalo sa malé dievčatko mamy. Mama bola smutná, zamyslená , nepovedala nič,
Odkvitnuté lupene z kvetov jabloní poletovali, kde-tu, ako snehové vločky.
Pod stolom som pozametala omrvinky z rožkov , zakotúľanú pilulku, opustenú žltú pastelku a moju gumičku do vlasov.
Uškŕňala som sa a čakala na záver filmu, keď nová miss krásy, neviem už akého štátu, povie: „Som za svetový mier“.
Ujček Štrben, na Vianoce, niekedy aj na celú zimu prišiel k svojej dcére. Bývame na jednej ulici.
Každý rok, v jeseni, sa opakuje moja radosť z dozretých jabĺk. Aj fotografická. Nezunujú sa mi.
Plenér. Široké plátno. Panoráma. Svetlo. Farby . Kráčajúca Jeseň. Liptov.
Hovorí sa, že rodičov si nevyberáme, ani miesto, kde sme sa narodili. Ktovie. Môj syn sa dlho nechcel narodiť, počkal až kým sme sa vrátili na Liptov a tu prišiel na svet, tak, ako jeho predkovia.
V záhrade, pod jabloňou, je stôl s červeným bodkovaným obrusom a stoličkami. Na stole je pohár s vodou. Vietor nadvihuje obrus až vidieť biele nohy stola.
Vlak, ktorý ide do Paríža by nemal byť taký obyčajný, sklamane si pomyslela Magda. Dlho nemohla odtrhnúť pohľad od ceduľky upevnenej hrdzavejúcimi skrutkami na dverách vagónu. Bratislava- Sttutgart - Paríž. Cez Prahu.
Odpila som si z minerálky a kamarátke Gabe, z ničoho nič, som mysliteľsky povedala, „všetko sa vyvíja“. Hovor zrozumiteľne, ak ešte vieš, vidíš, že bojujem s teplom, tak nechci, aby som aj rozmýšľala.
Prvé čo si pamätám z detstva je pohľad z okna. Tehlový „baťovský dom“, okná pozerajú na Gerlach, letná búrka, blesky udierajú do kotla, stojíme s mamou pri okne a pozorujeme prírodné divadlo.
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Odmena pre najlepšieho včelára v Československu, ktorý vypestoval včeliu matku – “Hontianku“.
Orbánovo proroctvo sa nenaplnilo.
Dnes sú zhromaždenia v šiestich mestách.
Na klinike pozitívne testovali ďalšieho lekára.
Uzavreli prvú časť procesu s Kovaříkom.