Autentické rozprávanie desiatich žien o svojom živote. Každé je nejakým spôsobom zaujímavé, originálne. Nikdy som si neuvedomila akým prínosom môže byť ženský pohľad na udalosti v spoločnosti. Možno preto, lebo sa verejne nevyjadrovali, mali iné starosti. I v tých najťažších a najtragickejších dobách ženy zaisťovali prežitie rodiny. A práve cez tie prerozprávané každodenné starosti v rodine sa mi doplnili mnohé hluché miesta bolestivých udalostí minulého storočia pre väčšinu ľudí. Z tej, alebo i druhej strany.
Generáciu žien, ktorú poznačili dve svetové vojny. Roky 1948, l968, 1989 politické prevraty, znárodnenie, repatriácie, reštitúcie. Muži vo vojnách bojujú, riskujú životy. Ženy a deti ostanú doma. Neviem, kto to má ťažšie. Neviem ani o tom, že by nejaká žena dostala medailu za statočnosť, obetavosť, za príkoria, ktoré musela prežiť aj vďaka hrdinstvu svojho muža. Príkoria manželiek gardistov, komunistov, antifašistov, politických väzňov. Nikto sa na ich názory nepýtal a ani sa nestaral, ako sa s tým vysporiadajú. Jednoducho museli prežiť.
Zaujala ma veta z nejakej knihy aj keď som jej hneď nerozumela: „Skutočná ženskosť spočíva viac-menej v jestvovaní a formovaní jestvovania. Celý život by sa rozpadol, keby ženy prestali pôsobiť týmto spôsobom“. Väčšina žien nikdy neurobí dieru do sveta, ale práve na nich stojí svet, či život. Nikto ma nepresvedčí, že matka nie je v rodine najsilnejší a najpevnejší pilier, aj keby nevedela čítať ani písať. Iná môže dostať Nobelovu cenu za literatúru, ale ich ženská podstata je rovnaká.
Z tejto generácie generácia žien je i moja mama. Narodila sa v roku 1919. A j preto ma zaujímajú osudy iných rodín a žien , aby som mohla konfrontovať sama pre seba svoju rodinu ako žili. Či zapadala do koliesok udalostí ľahko, alebo s veľkým škrípaním. Ako obstála v kritických situáciách a ako to ovplyvnilo ďalšiu generáciu žien a mňa .
Moja generácia žien, narodená v polovici minulého storočia, prebrala štafetu dobre. Vidím to v zrelých tvárach žien, ktoré denne stretávam na ulici. Pokiaľ sme tu, svet sa „nezvalí“. Prežijeme. Ženská vydrží viac ako človek, keď treba. Mali by sme chodiť s vyššie zdvihnutou hlavou.