reklama

Za mrežami slobody

Bratislavská železničná stanica, máj 1968. Vlak, ktorý ide do Paríža by nemal byť taký obyčajný, sklamane si pomyslela Magda.  Dlho nemohla odtrhnúť pohľad od ceduľky upevnenej hrdzavejúcimi skrutkami na dverách vagónu. Bratislava- Sttutgart - Paríž. Cez Prahu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

Vyzerajú ako na maturitnom table. Potichu sa zasmiala. Ku každej hlave vystrčenej z okna vagónu patril hudobný nástroj. Vlado saxofón, Fedor klavír. Tie fúziky to sú bicie a široký úsmev je spev. Gitaru nevidím. Ktovie, kde majú parádne barové saká. Raz videla na Korze podobné tablo vo výklade Mliečneho baru. Mladé tváre na fotografiách rovnako neúspešne zakrývali vzrušenie, obavy, radosť, nádej.

Fedor si prepchal hlavu z okna vagóna, lakťom odstrčil Vlada a rozpačito sa usmial. Presne tak sa usmieval, keď vo Véčku zahral: „Nemôžem Ti dať nič, iba lásku“. Alebo keď jej povedal: „Ty moja čierna holubička“. Taká neexistuje, smiala sa. Ty si taký zvláštny druh, Magda, iná neexistuje. Niekedy, keď Ťa vidím prichádzať, tak sa mi zdá, že ostane na chvíľu ticho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prídeš za mnou do Stuttgartu. Trošku sa okukáme, uvidíme, či bude majiteľ baru s nami spokojný. Magda počúvala jedným uchom dnu, druhým von. No, určite. Budeš mať toľko nových zážitkov, načo by som sa trepala za Tebou, prebehlo jej hlavou. Buchnutie dverí, píšťalka. Upozorňujeme cestujúcich, že medzinárodný rýchlik s pravidelným odchodom l3, 30 smer Stuttgart - Paríž cez Prahu práve odchádza.

Bratislavská železničná stanica, začiatok augusta1968.

Kde je Žela?! Čo si myslí, že vlak bude na ňu čakať? Aha, tam je. Už vidím jej milú myšaciu tváričku s ostrým nosíkom a veľkými dioptrickým okuliarmi. No jasné. Má oblečený ľahký čierny roláčik. Želka končí dejiny umenia a oblieka sa ako umelkyňa. Ona nejde do Štuttgartu za frajerom, ide navštíviť svojho brata a všetky galérie a výstavy. Zmierila sa s tým, že brat hrá po baroch a na architektúru sa vykašlal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte dobre, že mi stihla pani Hodolová ušiť kostým. Na poslednú chvíľu. Chýba mi gombík na sukni. Mám ju zapnutú zicherkou. No nič, veď si ho prišijem. Konečne sedíme vo vlaku. Minimum peňazí a veľa očakávaní. Trať voľná. Smer Sttutgart-Paríž. Buchnutie dverí, píšťalka, ideme.

Štuttgart 21. august l968.

Čo, čo to hlásia?! Aká ruská okupácia? Magde sa chcelo smiať. Veď sme už roky okupovaní, tak čo sa nám ešte môže horšie stať. Tanky sú, ale tanky. Neverím, musím sa presvedčiť. Idem domov. V Nemecku by som aj tak neostala. Mohla by som ísť do Francúzska. Za pár hodín som v Paríži. Poznám akurát francúzsky krémeš, čo by som tam robila? Neviem jazyk, že by stačil francúzsky bozk, v duchu sa uškrnula.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na šttutgartských uliciach bolo pol Bratislavy. Ostávaš, alebo ideš ďalej? Nie, idem domov. Čo si sprostá?

Prečo nejdeš aj Ty na úrad pre emigrantov a nepovieš, že si musela emigrovať, spýtal sa Fedor. Dostaneš sto mariek. Čechoslováci sú tu teraz v kurze. Stačí, keď povieš Dubček. Dana bolo už trikrát. Ja, nie som Dana, ja som Magda! Ale marky by sa ti zišli! Zišli! Magda sa vydržala túlať po obchodoch, prezerať si výklady dlhé hodiny. Toto by som chcela, aj toto je svetové. Ale kvôli poondiatej kozmetike hádam nepadnem na kolená.

Magda často robila neuveriteľné somariny, ale jedno sa jej nedalo uprieť. Bola rozhodná. Vedela, čo chce a nikdy neľutovala čo urobila. Bola majiteľkou svojich rozhodnutí, a to jej dávalo silný pocit sebavedomia .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Železničná stanica Sttutgart 23.august 1968.

Želka, všimla si si ten plný vlak z Bratislavy? Jasné. A náš vlak do Bratislavy je celkom prázdny. Celú cestu domov mlčali. Mierna a kultivované Želka zrazu zlostne povedala: “Nasrali ma tí Rusi“. Teraz nemôžem ísť do Paríža slobodne. Mala by som pocit , že len utekám z pootvorenej klietky. To sa mi nepáči. Ani mne, pomyslela si Magda. Obidvom bolo jasné, že klietka sa znovu zavrie. Ostali by na druhej strane mreží. Klepot kolies uspával a v polosne Magdu napadlo. Komu to na Korze porozprávam, kde sú moji priatelia?

Magdin maturitný ročník 1963/64 nemal ani jedno absolventské stretnutie. Spolužiaci a priatelia sa roztrúsili po celom svete ako semiačka z púpavy.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu