Nepomýlení

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 15.5.2011 o 15:51 | Karma článku: 8,99 | Prečítané:  1212x

Nemýľ ma, tvojimi názormi, povedala  som môjmu mužovi, mám vlastné! Dospela som k nim, ani neviem ako. Možno som sa taká už narodila. Taká múdra?!   Nó jasnéé, aby si mi nevrátil, uškrnula som sa na Petra.  Ja nehovorím, že som neomylná. Nerada sa  učím,  v určitých veciach  som nepoučiteľná a tvrdohlavá.  A vieš prečo?! Lebo nepovažujem za potrebné všetkému rozumieť, pre mňa je najdôležitejšie rozumieť sama sebe. Nenechám sa pomýliť, dokonca, ani dobrými  knihami:)

Otvorila som okno auta a dnu sa vovalilo  skoré, lesné ráno. Vlhké, čisto vyumývané, voňavé, májové a načisto ma omráčilo ako nečakané  šťastie, alebo láska.   Zastaňme na chvíľku, povedala som. Ticho mi udrelo do uší.  Nikde ani človiečika.  Na lúke akýsi polozabudnutý starý senník.  Okolo veniec hôr, v pozadí, asi to bude Sivý vrch.  Celkom som si premočila tenisky. Lúka sa len tak žltela od kašičiek. Zamierila som k potoku a rozkvitnuté záružlie bolo také šťavnaté, že som mala chuť ho  požuvať. Čupla som si medzi klobúky lopúchov. Môj horúci potôčik  vytvoril  na chvíľu malé jazierko s jemným oparom. Aké jednoduché. Nechcelo sa mi odtiaľ odísť. Keby vyšiel z lesa medveď, asi by som sa ho nebála, rozumeli by sme si, tak veľmi  som sa cítila súčasťou prírody.

Som jednoduchá, možno preto to mám v živote ľahké, povedala som Petrovi a pribuchla dvere auta.  Nemyslím si, že ľahkosť bytia súvisí so vzdelaním. Niekedy môže byť vzdelanie a veľa premýšľania, len na oštaru:) Neplatí to vo všeobecnosti, ale  všimol si si podobnosť, najmä v zrelom veku,  medzi   vzdelanými, scestovanými ľuďmi a jednoduchými ľuďmi? Tí jednoduchí  môžu prežiť celý život na jednom mieste  a vedia to! Čo vedia?! No to, čo je  podstatné pre ich  život. Všetci ľudia to vedia, len  na to zabudli a tak musia blúdiť po svete a hľadať stratené. V knihách, alebo  v Himalájach,  v Patagónii, na dne mora, či v piesku púšte. Nóó, niekto aj v alkohole, alebo drogách, dodal Peter.

Pomaly sme prechádzali cez malú dedinu. Títo ľudia vyzerajú spokojne, pomyslela som si pri pohľade na tetku v rozčaptaných papučiach , čo išla ráno do dedinského obchodu, na zívajúceho chlapca v teplákoch ženúceho kozu na pašu.   Na autobusovej zastávke čakali vyparádené dievčence, tešili sa do mesta. Pred starou drevenicou, pri zaparkovanom aute bratislavskej značky diškuroval ujček v montérkach s mestským mužom v gumákoch o obdivovali novú kosačku na trávu. Uznanlivo obidvaja pokyvkávali hlavami.  Vedeli svoje:)

Žijú si svojim životom, nenechajú sa pomýliť.  Kontakt s prírodou majú  taký tesný, ako milenecké objatie, ktovie, či aj odtiaľ nečerpajú silu a istotu, pokoj a vyrovnanosť  v živote. Niektorí sú chudobnejší, niektorí  bohatší, ale  všetci akoby mali dosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.


Už ste čítali?