Že niekto napíše román z tohto obdobia, je podľa mňa rovnako odvážne, ako keď disidenti písavali a tlačili v kotolni, tajne, svoje noviny. Aj obal knižky je správne provokujúci, celý červený so symbolom kosák a kladivo. Kto by vydal takú knihu, kto by to čítal?!:)
Generácia, ktorá žila v období socializmu, akoby sa teraz za to hanbila, dokonca by sa niekto mohol aj báť to čítať, aha, veď tak nostalgicky žiali za socializmom, stará štruktúra jedna a mladých to nezaujíma. Neviem prečo, možno dedičný socialistický hriech ich prenasleduje, či čo. Trošku sebareflexie by nezaškodilo nikomu.
Stretnutie sa s hlavným hrdinom Robom, prežiť dva roky jeho života v socializme je veľmi zaujímavé. To sa nikde nedozviete, čo núka autor. Realitu socializmu v dobre čitateľnom príbehu. Robo prežíva obdobie, keď sa prelína chlapčenské detstvo s mladou mužnosťou, s láskou a sexom, vzťahmi v rodine, prvé zamestnanie, nádeje a sklamania. Život mladých šliape vždy na plné obrátky, nech je režim akýkoľvek. Každá doba má svoj žargón, autor ho trefne využíva, miestami tvrdohlavo používa aj svoju špecifickú slovenčinu, podľa mňa to pridáva na autentickosti prostredia a deja.
Každý kto sa narodí, je ako rastlinka zasadená do nejakého prostredia, spoločenskej klímy. Niektorá vyhynie, ale túžba po prežití je prirodzená a silná. Dokonca aj v tme väzenia nájde spôsob na prežitie. Každý sa zariadi ako najlepšie vie, podľa svojho vedomia a svedomia. Nedobrovoľne dobrovoľne sme rešpektovali spoločnosť, v ktorej sme žili. Čo sa máme s tým a tamtým zbytočne trápiť, aj tak nič nezmeníme a veď si zvykneme a vlastne, veď sa to dá vydržať, hlavou múr neprebiješ, proti vetru sa nedá šťať, môžeš si akurát obsíkať gate, sebe si urobíš zle a nič nevyriešiš, veď nejako bude. Na našom rozmýšľaní, občianskom postoji, možnosti rozhodovať sa, sa nič svetoborné nezmenilo doteraz. Jedna generácia sa už predsa vymenila, tak voľačo by sa malo zmeniť.
Ak by ste si chceli kúpiť román, radšej to nechajte tak:), lebo vydavateľstvá sa oň netrhajú a určite by ju nevydali ani za socializmu a podľa mňa to nesúvisí s kvalitou písaného slova. Autor ju sám vytlačil, zviazal /no, netvrdím, že musel tajne/ a jednu mi daroval a ja som vám chcela o nej porozprávať. Text románu je dostupný na internete, ale nečíta sa tak pohodovo ako vytlačená kniha. Pre mňa je dotyk s knihou, ako dotyk ruky. A tá úzka žltá stužka slúžiaca ako záložka do knihy, tak to bolo ako pohladenie.
Román, Laca Remeňa, považujem za literatúru s príťažlivým obsahom, zasadeným do prostredia socialistickej fabriky v jednoduchom zložitom období. Aj keď, ktoré obdobie nie je zložité, a ktorý beh života je jednoduchý?! Ktovie, ako budú ďalšie generácie posudzovať naše správanie, žitie, rozhodnutia, našu dobu.
