„No to je ohromná perspektíva, žiadna perspektíva", sarkasticky napodobnila môj trošku škrekľavý hlas. Stáli sme na nástupišti malej železničnej stanice. Ako na povel, sme sa obidve zahľadeli do diaľky na spájajúce sa železničné koľaje. Vidíš, to je jasná perspektíva a čo z toho, povedala som. Je to len chyméra, nič viac. Nikdy ju nedosiahneš. Magda, tie Tvoje pohľady na život, mi idú poriadne na nervy, melieš si ich dookola ako staré vtipy a ešte mi ich aj vysvetľuješ, je mi to krajne podozrivé, že nie si úprimná.
Po chvíli ticha som urazene dodala, mimochodom som staršia od Teba, tak váž slová. Vieš čo, Magda, netlmoč, neprekladaj život, viem svoje. Za 65 rokov som na všeličo prišla. V hĺbke duše som jej dala za pravdu, fakt, aká perspektíva? Sme staré ženy.
Tak ja Ti poviem ako to je, Denisa. My si nemusíme nič dokazovať, my sme už dokázali. Á - no a čo, ta - ké sve- tobor- né sme dokázali, ironicky povedala. Urob čelom vzad a povedz čo vidíš, energicky som zavelila. Bože, Magda, neotravuj, nemám vôbec na to náladu. Otoč sa dozadu a nepapuľuj mi.
No, čo vidíš, čo cítiš? Stojím na zastávke, v diaľke vidím perspektívu zbiehajúcich sa koľajníc vedúcich kdesi, neviem kde, ale poznávam tie miesta, asi som na tej zastávke už raz stála, mysliac si že som v cieli, začudovane povedala. Dokonca sa mi zdalo, že je to už konečná. Znovu nastupujem , priam naskakujem na ďalšiu cestu, som divák v uháňajúcom vlaku života , vystupujem a teraz znovu čakám na stanici. Skvelé, si v stanici Staroba a buď rada, že si docestovala životom až sem, mnohým sa to nepodarí. Šťastlivo sme prežili Detstvo, prešli rebelskou Pubertou, búrlivou Mladosťou, dokonca aj Manželstvo sme prežili bez ujmy, prežijeme aj stanicu Starobu, najlepšie ako sa len dá. Dokonca sme dodržali aj prirodzený harmonogram zastávok a každú sme si užili, to sme dosiahli!
Hmla nad stanicou sa pomaly zdvihla, možno to zapríčinilo, že sa Denise vylepšila nálada a povedala" Magda Ty si taká priekopníčka starých žien". Vážne? Stále som ešte priekopníčka niečoho nového? Mám rada nové pohľady na staré ženy:)
Stará žena bez cieľov, ktorá nevie kam sa vydať, ale má dosť životnej energie, nech ostane stáť na mieste ako pevný bod zemegule. Pevných, spoľahlivých bodov o ktoré sa dá oprieť je veľmi málo, možno v tom je naša perspektíva, ktovie. Je to určite lepšie ako neustále predstierať, že sme stále na ceste a v skutočnosti len rýchlo a zmätene pobehujeme, možno hľadáme niečo, o čom si myslíme, že nám v živote ušlo, ako vlak pred nosom.
