Zavolaj zajtra Nikole, mojej sestričke, dá Ti termín, alebo ak Ťa bolí zub, príď hneď ráno do ordinácie. Aby si nepovedala, že nie som kamarát, ukáž sa, zahryzni, zacvakni. Urobila som hryz a cvak. Nebolí nič? Nie. Nemáš ani nič opuchnuté. Igor sa zrazu začal tak smiať, až sa musel oprieť o lopatu, a ja som sa urazila ako taká, skrátka som sa urazila.
Čo je tu na smiech, pýtam sa Ťa podobrotky a oprela som sa o metlu. Nič ... nič.... Ale keby Ťa chceli predať na jarmoku, tak by za Teba veľa nedostali. Máš zodraté zuby ako ako... No dokonči, keď si začal, ako starý kôň:) No vidíš, preto chcem, aby si sa mi na ne dobre pozrel a povedal čo a ako, dodala som. Dobre, príď, vymyslíme niečo, aby si sa mohla aj naďalej smiať od ucha k uchu.
Noo, nie je to také hrozné, hundral si a obzeral panoramatický záber môjho chrupu. Len táto jednička sa mi nepáči, tvári sa, že nič, ale ona drieme a raz sa bolestivo prebudí. Dokonca si zavolal aj kolegyňu, aby ju poobdivovala. Bude Ti veľmi vadiť, keď budeš 2 mesiace chodiť bez predného zubu? Nebude. Ja som už raz bola štrbavá v prvej triede a nemohla som sa dočkať, kedy mi narastie „ozajstný“ zub. A čo myslíš, že zuby sú ako huby, jeden vytrhneš, ďalší narastie, zasmial sa. Už Ti nikdy viac nový nenarastie. To je hrozná novinka a čo teraz budem robiť, infantilne som sa opýtala.
Dá sa všeličo, máš dobré, pevné, zdravé korienky. Potešilo ma to, zdalo sa mi to priam básnické prirovnanie, že mám zdravé korene a dá sa na nich dokonca budovať aj nová, tretia generácia zubov. Potrebujú zrekonštruovať. Chce to čas, peniaze, o svojej profesionálnej a technickej zručnosti pomlčím. Úplne si zabudol povedať, že to aj bolí, teda mňa. Koľko máš peňazí, takto z mosta do sprosta sa spýtal kamarát a dal si z tváre dole ochrannú rúšku. No tak, mám istú rezervu na mimoriadne príležitosti. Šetríš si na pohreb, uškrnul sa. Somár. Hm, hm, myslíš, že ich ešte ponosím? Jasné, nič sa neboj.
Ebojí, hm, e e , mhm, no, o, au. Vypláchni si. Tpfuj. Dvuhý vaz sa ma ič nevypytuj, keď mi tvháš zub. Šomáv jeden, aj noz mám ztpnutý. No povedz a s kým si mám pokecať cez celý deň? Pravdaže chcel odpútať moju pozornosť, aby som sa nebála.
Ty si neuveriteľná, povedal muž. Namiesto toho, aby si sa decentne usmievala, tak Ty sa smeješ akoby nič, dokonca cítim aj zvláštny druh radosti. Môžeš mi veriť, že môj štrbavý úšmev je úprimný, nefalšovaný, mierne šušlavo som povedala. Teším sa, že zub je vytrhnutý a že som nabrala odvahu začať niečo, čo síce bolí, no ale povedz, čo pekné sa rodí ľahko a bezbolestne. Okrem toho, Igorov vnuk, štrbavý prvák Ičko mi sľúbil, že mi ukáže ako sa skvele pľuje bez predného zubu.
Nemysli si, teta Helka, že je to ľahké, je to umenie života, filozoficky povedal Ičko a „crkol“ slinu do diaľky. Nedala som sa zahanbiť. Máš talent, pochválil ma Ičko. Potešila som sa. Tiež chcem ovládať umenie žiť.
