Mámivé mávanie krídlami

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 11.5.2015 o 20:16 | Karma článku: 8,82 | Prečítané:  500x

Magda strčila lakťom do bráničky a vošla do záhrady.  V rukách držala starý plechový lavór s vypranou bielizňou. V ústach, medzi perami  pridržiavala  štipce, čo sa  jej nevmestili do odutých vreciek. Obišla rebrík, opretý o starú

jabloň. Na zemi, vedľa ostrihaných konárov sa zaligotali záhradnícke nožnice . Obloha bola modrá, pokojná.

 Z poza  protiľahlého kopca počula zvuk približujúceho sa  lietadla. Bude malé, pomyslela si. Letelo nízko ponad hory,  záhradu. V jednom okamihu sa jej zdalo, že videla siluetu pilota.  Zdvihla ruky, prekrížila a zamávala na pozdrav. Lietadlo nabralo smer Vysoké Tatry, potom akoby si  rozmyslelo,  urobilo široký  oblúk ku Kráľovej Holi, vrátilo sa  a zakrúžilo ponad dom. Pilot zľahka  rozhojdal lietadlo a naznačil  pozdrav.  Najprv ľavým krídlom a potom pravým. Zakýval, ako  rozpaženými rukami. Magdu to neuveriteľne potešilo.

*

             Hlavu som mala dlho  zaklonenú  dozadu, možno z toho sa mi zakrútila  a zazdalo sa mi , že môžem aj ja vzlietnuť.  Začula som   zvláštne šumenie. Pobúchala si po ušiach. Nič. Nepomohlo. Potom  ich zbadala. Kŕdeľ vtákov.  Krúžili nad našim domom , tak nízko až bolo počuť šum ich krídel.  Teraz, alebo nikdy, povedala som si.

    Zhlboka  sa nadýchla, akoby  sa mala ponoriť do vody. Vyzula  sa. Rozpustila si vlasy. S pôžitkom prižmúrila oči ,  vejáriky času jej tvár počarbali čiarkami. Tesne predtým ako vzlietla jej vietor pohladkal tvár , otcovsky  povzbudzujúco postrapatil šedivejúcu hrivu vlasov.  Zamávala rukami ako krídlami. Najprv hanblivo a opatrne,  ako prvé kroky v tanečnej. Potom jemne a plavne vzlietla. Chvíľu krúžila spolu  s kŕdľom vtákov  nad záhradou. Najprv v kruhu,  potom sa rozpŕchli, znovu zoradili, zamávali krídlami na pozdrav a odleteli. Magda im mávala, pokiaľ  nevyzerali na oblohe ako malé čierne bodky. Povedali jej,  čo hľadajú. Miesto, kde by si urobili hniezdo, domov.

*

            Magda stála bosá na tráve. Pomrvila prstami na nohách, pocítila istotu pevnej zeme. Zohla sa , odtrhla zelenú pažítku, privoňala a išla dovariť obed. Rád ťa vidím, keď sa moceš po záhrade,  ozvalo sa z koruny starej jablone. Videl som Ťa, ako si nádherne lietala s kŕdľom vtákov a ja som sedel na strome a čakal kedy sa vrátiš, povedal muž.    Čo máme na obed, opýtal  sa a zliezol po rebríku  na zem. Nádherná samozrejmá otázka, ako vzduch bez ktorého nemôžem dýchať, pomyslela si Magda a vyrovnala svoje krídla do rovnovážneho príjemného letu. Samozrejmosti sú životne dôležité. Skúste nedýchať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.


Už ste čítali?