Rok v divočine

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 6.12.2016 o 16:27 | Karma článku: 4,53 | Prečítané:  726x

  Prišla som neskoro, počkala som za dverami, kým dohovorí príjemný mužský hlas: „Stál som na lesnej čistinke, nerobil žiadne pohyby, skoro som nedýchal. Oproti mne stálo malé šteňa a pozorovalo ma.

Cítil som sa ako hosť a malé vĺča, čo tu bolo doma, ma hodnotilo. Asi som obstál.   Z lesa bolo počuť praskot vetvičiek a neviem, čo by som urobil, keby sa objavila mama vlčica. Na čistinku prišli ešte dve  zvedavé vĺčatá. Po chvíli som ich prestal zaujímať  a pobrali sa do lesa.“  A táto fotografia je ...

     To som už nevydržala a strčila sa dnu, chcem vidieť tie vĺčatá, to muselo byť krásne stretnutie. Iste bude aj  táto fotografia v knihe. Čo fotografia, to príbeh. A možno mi Karol Kaliský,  ich autor, napíše aj venovanie.

   „Rok v divočine“  nie je obyčajný poetický dokument o zvieratách v našej vysokohorskej prírode.  Je to  desať rokov pozorovania života v horách.  Za každého počasia. Vysoko, vysoko, kde sa ja už nevydriapem, kde sa dá pozorovať let orla, hry kamzíkov a počúvať pískanie  svišťov. Obdivovať východ slnka, ranné hmly, ostré kontúry skál. Striedanie noci a dňa, premeny ročných období.  Je to krásna výpoveď citlivého človeka o živote prírody,  vo veľmi vzácnej podobe. V  prostredí kde sú doma lesné zvieratá a my sme tam len na návšteve. A tak by sme sa mali aj správať.

     To  nie sú náhodné  fotografie. Jasné, že nikto nenastajluje maca, alebo rysa, hej, stoj, tu pozeraj:).  Karol Kaliský je v prvom rade,  spolu s Erikom Balážom a svojimi priateľmi / zaradila by som k nim aj  jeho mamu, otca, manželku/ ochrancom a znalcom prírody. Nečudo, keď žije uprostred hôr. Dobre on počuje volanie divočiny, rozumie jej reči, spôsobu života, rešpektuje ju, pozná jej krutosť, krásu, nehu  mamy medvedice i drobných kvietkov, aj  diamantovú mäkkosť  rannej rosy. Preto mohli vzniknúť takéto jedinečné fotografie.

       Aby som nezabudla,   aj o živote horskej  rieky sú fotografie. Unikátna fotografia,  kúpajúci sa medveď v  letnej horúčave, tá fakt rozpráva.  Belá je    taká studená  rieka, až sa zdá horúca. Niekedy sa správa ako  prudká, divoká kráska a niekedy sa len  pokojne vlní a šumí.  Je to živá voda a  veľmi symbolicky  ňou pokrstili aj knihu. 

Sála  Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva  v Liptovskom Mikuláši  bola plná. Smelo môžem povedať, že to bola jedna krvná skupina ľudí. Doslova aj obrazne. Krst    knihy je mimoriadna udalosť v živote.   Je to pekná slávnosť . Okrem najbližších  príbuzných, tu boli spolutvorcovia, priatelia, kolegovia  a aj takí ako ja, čo si len mrmlali, krásne, krásne, krásne:). 

Ja slovo krásna používam veľmi často, najmä v prírode, keď mi niečo vyrazí dych, nemám slov, som dojatá, dotkne sa ma niečo výnimočné  a neviem či sa mám  od radosti smiať, plakať, alebo sa   modliť.  Veru, až tak.  Tak takéto pocity mám z knihy fotografií Karola Kaliského „Rok v divočine“.

  Nevymýšľam si, pozrite sa:)

www.arollafilm.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: V Česku vedie Babiš, piráti predbehli extrémistov

Česi rozhodli o smerovaní krajiny, voľby vyhralo s veľkým náskokom hnutie ANO.

SVET

Deň, keď padla aj Praha

Je zbytočné hovoriť o porážkach jednotlivých strán. V českých voľbách prehralo Česko.

PLUS

Vraj sme ich milo prekvapili. Cudzinci berú Slovensko ako školu života

Študenti sa pripravovali na kultúrny šok.


Už ste čítali?