reklama

Zložitosť jednoduchého života

Snaha o jednoduchý spôsob života dnes, aj keď ju chápem, lebo keď už človek získal  všetko čo chcel /zatiaľ/, tak  zrazu chce navyše aj to, čo  tým stratil, je zložitá. Jednoduchosť sa zložito vysvetľuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

 Niekedy to bolo jednoduché. Moja stará mať mali v kuchyni veľkú pec s červených tehál, zaberala možno štvrť kuchyne. Zadok pece bol prestrčený cez stenu do prednej izby a vyhrieval ju.

 Na peci stál čajník, alebo spal kocúr, alebo aj dieťa. Rascu stará mama nekupovala, keď sa išla prejsť v nedeľu poza humná, natrhala ju, uviazala a zavesila dolu hlavou usušiť nad prípecok. Voňavé zeliny používala ako koreniny, alebo aj na liečenie. Často tam stál červený vandlík zakrytý utierkou, v ktorej kyslo cesto na buchty. Stará mať už išli s dobou. Bola to veľká rebélia hraničiaca s povesťou nanič gazdinej, na tie časy, ak sa chlieb kúpil v konzume. Moja mama už chlieb nepiekla, ale ešte vaľkala domáce rezance. Ja mimoriadne navaľkám, ale len preto, lebo som slabá nátura a podľahnem tlaku rodiny, potrpiacej si na tradície. Keď starej mame zaviedli, niekedy v roku 1953 elektrinu, tak sa nadšene rozžiarila, podobne ako moja mama pri kúpe prvého televízora a ja pri zapojení internetu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V izbe na skriniach vydychovali jablká celú zimu, až do jari vôňu leta, vlhkosť dažďa. Takú vôňu nekúpite nikde. V zadnej izbe bola síce piecka, ale málo sa v nej kúrilo, kvôli tým jablkám a aj kvôli tomu, že tvrdila, že v chladnej izbe sa zdravšie spí. Periny boli teplé, široké a biele ako roztiahnuté krídla husí na dvore. Snívali sa mi v nich len samé pekné sny, o alergii sme vôbec nevedeli. 

 Na peci v kuchyni bol veľký kotlík, v ktorom sa stále hriala teplá voda. Nad pecou visela drevená tyč, keď sme prišli v zime dnu, tak sme si tam sušili háby ako na radiátore. Stará mať potískala veľké hrnce podľa toho akú potrebovala teplotu na varenie, alebo len na udržiavanie teplého jedla. Pred pecou boli v drevenej debničke na podkurovanie suché šišky zo stromov, pozbierali sme ich v lete, keď sme boli na hubách, alebo jahodách. Bolo tam aj zopár polienok dreva, ale aj v zime, ak potrebovala viac dreva, vyšla z pitvora, urobila pár krokov tam a sem, podupkala nohami, aby si nezamazala kuchyňu roztopeným snehom, sadla si na stolček a prikladala do pece. Občas si aj zdriemla. Dvierka na peci mali dva otvory, čo vyzerali ako žiariace oči a peknú visiacu rúčku, volala som ju cingrlátko. Leštila ju popolom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj my máme okrem radiátorov kachľovú pec, ale keď idem po drevo, tak musím prejsť 20328 schodov a 49 krát sa prezúvať, čo vôbec nie je jednoduché, ale čo už, keď mám tie kódy či nejaké iné oné v sebe:) Ozaj drevo sa hotovalo v hore, nekupovalo sa. Spomenula som si aký mávali maličký vianočný stromček, len taký nad stolom. Strýko Ondrej nikdy nevyťal v hore najkrajší a najväčší, hoci mohol, lebo to bol jeho les, aha, tak preto!

V zime, keď sa deti okúpali v korýtku, tak sa tam cez noc namočila bielizeň a na druhý deň sa pralo. Bielizeň sa sušila von aj v zime a niekedy zmrzla na kosť, vyzeralo to strašidelne a v mojom strachu ma statočne utvrdzovala sesternica Oľga, nevídanými historkami. Bavlna, ľan, plátno. Ale aj koža a kožušina. Aj po praní bola špinavá voda stále biošpinavá. V lete sme sa kúpali v potoku, aj sa tam plákala bielizeň. Museli sme meniť čas kúpania, lebo plavky sme nemali a naši rovesníci nás spoza kriakov špehovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nespomínam si, že by mali kôš na smeti. Všetko sa prirodzene zužitkovalo, nemali žiaden odpad. Plasty neexistovali, papier od múky a cukru poslúžil na zabalenie, potom na podkurovanie, zvyšky jedla schosňovali kury, prípadne Qiko /prasiatko/ a potom dookola. Škrupiny z vajíčok kurám, hnoj na pole, úrodu pozbierať, zúžitkovať. Spomenula som si ako mi raz mama tiež zabalila desiatu do takého sáčka, nevšimla si, že tam bola predtým soľ a ako som potom pľula.

Hrdo sa hlásim k tomu odkazu , lebo z prvej plechovky od coca-coly, čo som mala, niekedy v 60. rokoch minulého storočia, som urobila exkluzívny stojan na ceruzky a perá! Taká to bola vzácnosť, nie ako teraz, je s nimi len oštara. Môj sused síce zúžitkoval zopár plastových fliaš a vyrobil z nich strašiaka do maku. Keď fúka vietor, tak sa fľaše pohybujú a vydávajú naozaj strašidelný kvílivý zvuk.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Áno, viem, do žltého kontajnera ich dávam, odpovedala som urazene 5 ročnému vnukovi , keď sa ma pýtal, či separujem odpad! Pochválil ma.

Moja stará mama nevedela, že niečo separuje. Správala sa ekologicky, ekonomicky aj keď netušila čo to je. Jej logistika bola veľmi logická a nenáročná na čas a peniaze aj na pohonné hmoty, ak nerátam vlastnú energiu. Mala v sebe zakódovaný jednoduchý princíp prežitia človeka, ako súčasť prírody. Mala v sebe biologické hodiny dňa, striedanie ročných období, zrodu života i smrti. Kolobeh. Ktovie či sme tieto vlastnosti prílišným rozmýšľaním a technikou nestratili. Myslím, že to máme v sebe, len sme na to zabudli .

 Najjednoduchšie je využívať ten spôsob života, ktorý nám prítomnosť poskytuje, lebo aj ten raz bude starý, ale nič nám nebráni riadiť sa jednoduchými pravidlami, overenými našimi predkami vtedy, teraz, aj potom, amen:) Zbytočne neplytvať, starať sa o veci, šetriť tam, kde to má zmysel, vidieť súvislosti. A možno používať zdravý rozum. Včera som bola v „Obuve“ a kúpila som si jednoduché topánky. Kožené.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu