reklama

Fantom jari

Úzka stužka chodníka sa  vinula okolo kopca. Asi v jeho polovici bola  pekná čistinka, potom sa chodník začal zužovať, kľukatiť a strácať  ako nebezpečný had ,ale nakoniec sa objavil,  vyliezol  na hrebeni  kopca.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Chodník poznám veľmi dobre. Veľakrát som po ňom prešla. Sama, v dvojici, so synom, vnukom, so psíkom, pomaly, rýchlo, uvoľnená, zadychčaná, na bežkách, v lete, v zime, na jar. Veľa jarí, lebo ja som stará jar. Viem to aj podľa toho, že mladé pružné smreky popri chodníku za tie roky vyrástli na krásne vysoké, pevné stromy. Stratili svoju pružnosť podobne ako ja a niektoré už pováľal vietor, či čas. Tú pružnosť smrekov si pamätám veľmi dobre, lebo raz, keď som bežala z kopca a už som rýchlejšie nemohla prepletať nohami, tak ma v jednej zákrute "vyvalilo" na tie hebké stromčeky. Neuveriteľne sa prispôsobili môjmu telu, jemne ma hojdali a ja som si chvíľu poležala v ich náručí. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ticho som kráčala po chodníku, obchádzala fliačky zamrznutého snehu, prekračovala vodu, čo nestihla vsiaknuť do machového koberca. Na kraji čistinky som zastala, tak ako vždy. Mám tam svoj strom. Objala som ho, oprela líce o drsnú kôru, privrela oči a zrazu ma niečo zvláštne smutno krásne zabolelo. Bolí ma niečo, čo už nemám, čo som stratila, fantomova bolesť, napadlo ma. Poťahovala som nosom, ako malé dieťa, ktorému vzali sladký cukrík. Aj z očí mi zrazu začali padať slané kvapky. Utrela som si nos i tvár do rukáva a bolo mi zrazu ľahko a fajn, ako keď človek na niečo príde, či vyrieši. 

Nevidela som, ani nepočula, skôr vycítila pohyb v lese, kdesi za zákrutou. Varúúj, ozvalo sa z kopca. Chlapec na horskom bicykli frajersky zabrzdil, drobné skalky fŕkali na všetky strany ako z pod kopýt koňa. Cez štrbinky prilby sa na mňa usmievali chlapcove oči. Nenaľakal som Vás? Nie,povedala som.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol mladý a pružný ako tie mladé smreky. Bol nedočkavý, plný očakávania. Už ju vidím, už ju vidím, radostne zakričal. Nebol to fantom jari, bola to skutočná mladosť. Chlapec sa pozeral očarene a ja som v nemom úžase hľadela na tmavovlasé dievča s rozviatymi vlasmi, ako sa rúti dole kopcom. Neovládala bicykel ako stroj, ale ako niečo živé, dokonca sa mi zdalo, že aj ten bicykel je veľmi slobodný. Nemala prilbu, načo aj, veď má nesmrteľnú mladosť. Smiala sa , niečo vykrikovala a mne sa zdalo, že vidím seba.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu