Fantom jari

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 20.4.2017 o 14:53 | Karma článku: 10,84 | Prečítané:  309x

  Úzka stužka chodníka sa  vinula okolo kopca. Asi v jeho  polovici bola  pekná čistinka,  potom sa chodník začal  zužovať, kľukatiť a strácať  ako nebezpečný had ,ale nakoniec  sa objavil,  vyliezol   na hrebeni  kopca.

Chodník poznám veľmi dobre. Veľakrát som po ňom prešla.  Sama, v dvojici, so synom, vnukom, so psíkom, pomaly, rýchlo, uvoľnená, zadychčaná,  na bežkách, v lete, v zime, na jar. Veľa jarí, lebo ja som stará jar. Viem to aj podľa toho, že mladé pružné smreky popri chodníku  za tie roky vyrástli na  krásne vysoké, pevné stromy. Stratili svoju pružnosť podobne ako ja a  niektoré už  pováľal vietor, či čas. Tú  pružnosť smrekov si pamätám veľmi dobre, lebo raz, keď som bežala z kopca a  už som  rýchlejšie nemohla prepletať nohami, tak ma v jednej zákrute "vyvalilo" na tie  hebké stromčeky. Neuveriteľne sa prispôsobili môjmu telu, jemne ma hojdali  a ja som si  chvíľu poležala  v ich náručí. 

   Ticho som kráčala po chodníku, obchádzala fliačky zamrznutého snehu, prekračovala vodu, čo nestihla vsiaknuť do machového koberca.   Na  kraji čistinky som zastala, tak   ako vždy. Mám tam svoj strom. Objala som ho,   oprela   líce  o  drsnú kôru, privrela oči a zrazu ma niečo zvláštne smutno krásne zabolelo. Bolí  ma niečo, čo   už nemám, čo som stratila,  fantomova  bolesť,  napadlo ma.  Poťahovala som nosom, ako malé dieťa, ktorému  vzali sladký cukrík.  Aj z očí mi  zrazu začali padať  slané kvapky. Utrela som si nos i tvár do rukáva  a bolo mi zrazu  ľahko a fajn, ako keď človek na niečo príde, či vyrieši.     

Nevidela som, ani nepočula, skôr  vycítila pohyb v lese, kdesi za zákrutou.  Varúúj, ozvalo sa z kopca. Chlapec na horskom  bicykli frajersky zabrzdil, drobné skalky fŕkali na všetky strany ako z pod kopýt koňa. Cez štrbinky prilby sa na mňa usmievali chlapcove oči. Nenaľakal som Vás? Nie,povedala som.

Bol mladý a pružný ako tie mladé smreky. Bol nedočkavý, plný očakávania. Už ju vidím, už ju vidím, radostne zakričal. Nebol to fantom jari, bola to  skutočná mladosť.    Chlapec sa pozeral očarene a ja som   v nemom úžase  hľadela na  tmavovlasé dievča s rozviatymi vlasmi, ako sa rúti dole kopcom. Neovládala bicykel ako stroj, ale ako niečo živé, dokonca sa mi zdalo, že aj ten bicykel je veľmi slobodný.  Nemala prilbu, načo aj,  veď má nesmrteľnú mladosť.  Smiala sa , niečo vykrikovala a mne sa zdalo, že vidím seba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Historička: Nerobme pri utečencoch rovnaké chyby ako Rimania

Povedať, že civilizácie zanikali pre nízku pôrodnosť, je zjednodušovanie, tvrdí historička.

DOMOV

Prihlásil sa a vyhral. Kandidát na člena predstavenstva VšZP nemal súpera

Oznámenie o výberovom konaní bolo v novinách na športovej strane dole.

PLUS

YouTuber GoGo: Mladí už nepozerajú večerné správy

Daniel Štrauch je najúspešnejší slovenský youtuber.


Už ste čítali?