Rešpekt času

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 20.3.2018 o 17:48 | Karma článku: 4,91 | Prečítané:  424x

 Hodinky  pôsobili staro, neligotali sa, mali ošúchaný kožený remienok. Neviem či boli lacné, alebo drahé, ale otec ich mal rád a zdalo sa mi, že bol na ne hrdý. 

 Držal ich  pri uchu a sústredene  načúval. Nejdú, povedal mi. Pozri, ručičky stoja.  Pomýlil si sa, nožičky im nejdú. Alebo chodia na ručičkách?! Aha, jedna ručička je kratšia ako druhá, možno preto nejdú. Otec sa zasmial  a povedal, ak počuješ tik-tak a ručičky na hodinách sa pohybujú, tak idú a merajú čas. Aj som sa chcela ešte na všeličo  opýtať, ale otec povedal, že však raz na to prídem sama, že mám čas.

     Možno preto som zo zvedavosti rozobrala veľký červený budík, ale okrem koliesok a pružiniek som tam nič zaujímavé nenašla.  O kohútovi,  čo ma  pravidelne budil kikiríkaním, som si dlho myslela, že je na kľúčik. Niekto ho  určite naťahuje tak, ako  stará mama kukučkové hodiny v kuchyni a kiko  má v sebe kolieska, pružinky, ako ten červený budík. Pri nedeľnej polievke   mi  stará mama  toto nepotvrdila a povedala,  že  u kika  si nič mimoriadne nevšimla, ale že  určite vedel ako beží čas.

Stará mama nenosila hodinky na ruke, ale to, že  čas má svoje pravidlá  vedela veľmi dobre, a rešpektovala ho. Nikdy sa neponáhľala, nebola otrokom času, bola naladená na správny čas dňa a noci, striedanie  ročných období. Moja stará mama, ani mama v skutočnosti hodinky  nepotrebovali.    Ani náš pes nepotreboval hodinky  a presne vedel kedy  a čo.  Mal neviditeľné  hodinky zamontované v sebe. Ani ja nenosím hodinky, ale rešpektujem čas.         

  Čas má spoločné s peniazmi to, že keď máme veľa času, tak ho vlastne nepotrebujeme a peniaze tak isto.  Z času sa nedá vyzuť ako z malých topánok. Niekedy ssyčí ako had, nedá sa pred nim ukryť. Niekedy  je ako detský vláčik, veselo si píska, ale zastaviť sa nedá. Občas sa mi zdá, že čas počujem v  pomalom, nostalgickom  halgató, ako kedysi hrali cigáni nadránom vo vieche u Františkánov, alebo v šume lesa, či pri tečúcej rieke. Niekde vo mne je zasiata nezábudka času, ako v tieni pri potoku.  Občas  pekne zakvitne a niekedy sa mi zdá, že v tej nezábudke je ukrytá nebezpečná časovaná bomba. Mám svoj  vlastný čas, skrytý v sebe. Som vo vleku  vlaku času.

     Všetci sa vezieme časom ako vo vlaku. Lístok dostaneme len raz, pri narodení ako dar,  spiatočný  neexistuje. Kto je ten výpravca, čo nás pošle do života, ktovie.Do cieľa prídeme v rovnakom čase,   či sedíme v prvom vozni, alebo v poslednom vagóne vlaku.  Nie je  jedno, či sa vezieme v luxusnej triede , alebo v štandard triede, alebo stojíme natlačení v uličke, alebo dokonca niekto aj po kľačiačky, ale vezie sa. Nie je to podľa zásluh, jednoducho to tak je, ale zábava v uličke  môže byť oveľa lepšia, ako v luxusnej triede. Ak sme už vo vlaku, tak sa držme.   Možno záleží s kým zdieľame cestu a ako sa pozeráme na to, čo vidíme z okna času.

Mnohí  z tých , čo sme spolu nastúpili do   vlaku  života, už vystúpili.  Zbytočne zavčasu, ale na druhej strane, keď si na nich spomeniem , tak tí žili  tak intenzívne, že niekto to nestihne ani za dva životy. Je pravda, že nedodržovali skoro žiadne predpisy .  A keď ich vlak strácal na rýchlosti, nenechali sa len tak vliecť časom  za pačesy a na najbližšej zastávke vystúpili. Neprišli do stanice staroba, ako ja.  Aj mi je  určitou úľavou,  že ak už vystúpili, tak ma budú čakať. Len mi je niekedy smiešne, že oni už nebudú starnúť a ktovie, či ma spoznajú. Aj to mi je čudné, že som už staršia ako môj otec.

Od kedy rešpektujem čas ako svojho súputníka, tak sa mi zdá, že aj on ma viac rešpektuje, lebo som ho prekukla a nepovažujem  ho za svojho nepriateľa, skôr naopak. Nemá zlú tvár, možno ja som čas. Želala by som si, aby ma mal rád a bol ku mne zhovievavý. Občas sa   ho snažím oklamať   farebnými tričkami, farbou na vlasy, či  prekabátiť veselým šálom. Nemá nič proti tomu, lebo vyzerá mladšie. V skutočnosti sme rovnako starí. Vieme o sebe všetko. O svojich radostiach i starostiach. Rovnako zabúdame i spomíname rešpektujeme sa. Minule mi povedal, že som jeho nezábudka času. Gavalier.

                       Pri okrúhlych výročiach  mi blízki  hovoria: Nechcela by si pekné hodinky? Aj trochu zaváham, lebo som márnivá osoba,   ale nechcem. S veľkým rešpektom kašlem na meranie času:) Možno tie staré od otca, keby som mala, tak by som v nich našla skrytý čas detstva.

           

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ROZHOVOR S DAVIDOM ENGELSOM - FÓRUM

Belgický historik: Čaká nás čo Rimanov v prvom storočí pred Kristom

K vláde majú prísť autoritárske režimy.


Už ste čítali?