Majáles

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 7.5.2018 o 17:34 | Karma článku: 5,52 | Prečítané:  523x

Chceš ísť na majáles do PKO, alebo do Petržalky, opýtala sa mama. Nikde, zahundrala Magda a utrela potôčik vody stekajúci z kuchynskej linky. Mama umývala riady a Magda utierala. Počula som, zasmiala sa mama.

Na dvore nebude nikto, všetci pôjdu von, je krásne počasie.

Poobede bude teplo, ako v lete. Môžeš si dať tie pekné letné šaty, tie s bodkami. Mama sa obzerala vo veľkom zrkadle a vyzerala, že sa teší. Pôjdeme sedmičkou, z konečnej, od Novej Doby, tá nás zavezie k Dunaju, nemusíme prestupovať.

Hrkotanie električky otáčajúcej sa okolo Novej Doby bolo počuť už zďaleka. Električka sedela na koľajniciach ako veľká červená krabica od topánok. Mala žlté rámy na oknách, a dvere, ktoré sa nezatvárali. Trmácala sa pomaly z boka na bok. Magda sa rada vozila električkou. Keď išla sama, kúpila si lístok pre dospelých. Stála na zadnej plošine, pozerala sa z okna. Cítila sa veľmi dospelá a samostatná.

Prekvapila sa, keď otec povedal sprievodcovi, dva dospelé a jeden detský. Korunu 50, prosím, preštikol lístky a usmial sa. Z pod rúk mu vypadli malé konfety a pridali sa k ostatným na podlahe. Lavice na sedenie boli drevené, rovnobežne s oknami. Magda pozorovala sediacich oproti. Pristupovali prosím?! Sprievodca potiahol remeňom, tiahnúcim sa ponad sedadlá. Cink-cink! Signál vodičovi, že všetci vystúpili aj nastúpili. Zopár frajerov počkalo, kým sa električka rozbehla a potom zoskakovali a naskakovali počas jazdy na schodíky, držiac sa len jednou rukou.  Otec ich pozoroval, usmieval sa a Magda bola presvedčená, že aj on tak naskakuje, keď ide sám.

Vystúpili sme pri Carltone. Z poza okna kaviarne nám zakývala rukou v háčkovanej rukavičke pani Holéczy. Popíjala kávičku s kamarátkami. Tie sú ale staré, tie dámy, pomyslela si Magda. Sedia ako figuríny vo výklade a vyzerajú akosi smutne. Majáles, to nie je nič pre ne.

Na nábreží Dunaja bolo veľa ľudí. Dunaj ticho sipel, veľké lode sa hojdali. Propeler zahúkal, z komína sa dymilo. Nastupovááť, ukončite nástup, odchádzame. Magda stála pri zábradlí a pozorovala muža na brehu, ako šikovne odviazal lano a preskočil na loď. Zdalo sa jej, že loď pláva ako chce, unáša ju prúd. Páčilo sa jej, ako jej vietor strapatil vlasy, hral sa so sukňou. Už na lodi bolo počuť hudbu z petržalskej strany Dunaja. Vravu, smiech, krik, zvuky kolotočov. Bola to chytľavá nálada.

Chceš cukrovú vatu? Hmm. My sa ideme postaviť do radu na pomaranče. Potom sa budeme pozerať na program. Prídi za nami. Dobre. Folklór, detské vystúpenia, ľudový rozprávač. Ľudia sedeli na laviciach, držali poháre s pivom, malinovkou, oddychovali.

Magda si kúpila v stánku aj peknú sponku do vlasov. Chvíľu sedela na kameňoch pri Dunaji. Tenké nohy, skrčené až k brade, si ovinula rukami, pozerala na vodu.

Zdalo sa jej, že počuje živú hudbu. Vstala a napravila si sukňu. Áno, už vidím aj tancujúcich. Mama s otcom sa vykrúcali tiež. Zakývali jej. Bože, keby tu bola sestra Ria, tak by sme sa mohli tváriť, že k ním nepatríme, ale takto? Neurčito im zamávala.

Párky s horčicou, malinovka. Chutí, opýtala sa mama? Naspäť pôjdeme po moste.Magde sa páčil pohľad z mosta. Na hrad, ktorý vyzeral ako ošarpaný starý stôl hore nohami, na mesto, na vodu. Kráčali pomaly. Neodolala, nahla sa ponad zábradlie a  napľula do vody.

*

Mestá sa menia rovnako ako ľudia, treba to akceptovať, pomyslela si stará Magda pri pohľade na biely hrad nad mestom. Čo ho zatepľovali, uškrnula sa. Ale nový starý most , áno je to on, taký istý. Aj Dunaj je rovnaký. Ktovie koľko vody pretieklo dolu Dunajom za tie roky. Možno mám už viac rokov ako tie staré, smutné dámy na kávičke. Neodolala, nahla sa ponad zábradlie nového starého mosta a detsky napľula do vody.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?