Zápisky z čakárne

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 8.8.2018 o 15:18 | Karma článku: 10,26 | Prečítané:  8719x

  Ktovie koľko času v živote prežijeme čakaním na niečo. Na vlak, na obed, na leto, na zimu, kým vyrastieme, kým skončíme školu, na vodičský, na lásku, na byt, na vnúčatá. U lekára všetci čakáme na zázrak zdravia.

Sme netrpezliví, hneď, už aj. Chlieb náš každodenný daj nám dnes, ale okamžite!:)

Spoločnosť v čakárni ortopéda bola pokojná a spoločenská. Všimla som si, že tu nie som najstaršia /v poslednom čase som zistila, že všade, kde prídem som najstaršia, ale neprekáža mi to / a tak som ochotne priniesla kávu z automatu najprv krehkej panej na vozíku a potom využili moje služby aj ostatné ženy s barlami. Vyšportovaný mládenec s ortézou na nohe si netrúfol, lebo slepý nebol, iba mal niečo s nohou, tak si po kávu dokrivkal sám.

Sestrička sa ospravedlňovala za meškanie, ortopéd bol šikovný a injekciu do kolena, ktorá mi ho už roky udržuje vo forme, som ani necítila. Nevedela som, že v lekárni je „akcia“ na moju injekciu, a namiesto 57 E som zaplatila 40 E. Niekedy som nedoplácala nič. Ktovie koľko stojí operácia kolena poisťovňu, lebo ženy povedali, že by si síce dali vŕtať koleno, ale keby dostali 57 E ,nie, aby za to platili.

Pravdaže si zistím, kedy sú ordinačné hodiny, kedy majú obednú prestávku. Ak sa dá, tak sa objednám. Toto je prípravná fáza návštevy u lekára. Napriek tomu nikdy neviem, kde zaviaznem a na ako dlho, preto si nosím so sebou banán, čokoládu, vodu, čítačku. Zariadim sa ako sa najlepšie dá a čakám, čo iné by som v čakárni asi robila. Keď idem k ušnému umyjem si uši, ak idem s kolenom, tak si oblečiem sukňu, aby som nezdržovala. Ak musím ísť „na krv“, tak si dám tričko s krátkym rukávom. Zubný lekár má aj na dverách, preložím, napísané: „umyte si zuby, ak kašlete, príďte inokedy“. Nestojím nervózne a zbytočne pred dverami lekára, nevrhám sa na sestričku, neklopem zbytočne, že chcem len toto, že len tamto, dokonalosť sama:) Aha, ešte toto, nosím si aj tie, u nás sú modré návleky na topánky, neviem aké sú u vás.

Ak sa v čakárni u lekára nezapisuje poradie, tak sa opýtam kto je posledný. Ide ma rozhodiť, keď len ticho sedia a nevedia, dokonca sa ani na mňa nepozrú. Mám sto chutí ich predbehnúť. Vzduch je vydýchaný a tak sa opýtam, môžem otvoriť okno? Ticho. Tak ho otvorím a sadnem si čo najbližšie k nemu. Všetkých niečo trápi, ale aj tak je veľmi dôležité akí ľudia sa v čakárni zídu, lebo vytvárajú atmosféru. Stačí jeden nervózny a je to chytľavé ako osýpky, za chvíľu to máme všetci.

Očami hypnotizujeme dvere, do ktorých sa potrebujeme dostať. Sme v strehu, ak si niekto číta oznamy na dverách, lebo, veď otvoria sa dvere a šup, už je dnu. Dílera liekov okamžite spozná celá čakáreň a je vo veľkej nemilosti, lebo zdržuje a nik neverí na zázračné lieky, ktoré odporúča. Na milosť berieme len iných lekárov, čo sú chorí, lebo tí majú tiež plnú čakáreň.

Ak niekoho „seklo“ a nemôže ani sedieť, ani stáť, sme radi, že sa to nestalo nám, dostaví sa chvíľkový pocit výhry a sme veľkorysí v uprednostnení nešťastníka. Sympatický pán za porozumenie poďakoval a zdôveril sa nám, že už si nikdy nesadne rozhorúčený do klimatizovaného auta. Keby si sa neotáčal za tou peknou nohatou dievčinou, tak ťa nesekne, povedala jeho manželka a zasmiala sa. My sme chápavo pokyvkávali hlavami, muži aj ženy.

Teraz cez prázdniny sa stávajú neuveriteľné úrazy. Suseda mi rozprávala, že si ruku zlomila, keď sa zrazila v lese s koňom. Predpisovo držala psa na vôdzke, keď sa z poza zákruty vyrútil kôň s jazdkyňou a nešťastie hotové. Všetci boli riadne splašení. Kôň,pes i suseda. Na otázku lekára, čo sa Vám stalo, povedala pravdu: pán doktor zrazila som sa s koňom. Začal sa smiať a tak mu vylepšila náladu jedna radosť. Jednému pánovi prešlo na parkovisku auto cez prsty na nohách, toho bolo treba ratovať a ešte prišlo zopár detí s vyplašenými starými rodičmi. Jedno dieťa spadlo zo stromu a dve z bicykla. Našťastie nebolo nič zlomené.

Ja chápem, že nás je veľa a doktorov málo, ale verte, že ja sa úprimne snažím chodiť čo najmenej k lekárovi, že ma to nebaví, aj keď som dôchodkyňa. Snažím sa nezavadzať, byť trpezlivá, ústretová, slušná, ale to isté žiadam aj na druhej strane. No, ale doktori sú tiež ľudia, často sú chorejší ako ja, kašlú, na pacientov nie a tak ordinujú aj s horúčkou. Občas sú nervózni vyzerajú ako hladní, jedia úchytkom. Nedá mi to a tak im poviem čo by mali dodržiavať, lebo ak ochorejú naozaj, nemôžu predsa pomrieť skôr ako my, lebo sme nahratí. Ak ide lekár na vecko, celá čakáreň ho sleduje pohľadom, aby nezdržoval a trošku si pohol.

Objednaná som bola na 9,00 a na rad som prišla o 11,00. Pri čakaní som si spomenula na moju mamu a na vetu, ktorú používala, keď sme cestovali vlakom. „Nikdy nevieme, kde zaviazneme a na ako dlho“ a nabalila rezne s chlebom. Otec si zobral aj papuče a nožík. Všetko sa zrýchľuje, iba čakanie u lekára sa predlžuje. Čakanie na vlak je príjemnejšie, ako čakanie u lekára.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kľúčová postava Gorily reportérom SME: Nemôžete sa pýtať

Malchárek je v jednej z akcioviek s finančníkom Siekelom, ktorý je považovaný za sponzora SNS.

SVET

Na trhoch v Štrasburgu zahynuli najmenej dvaja ľudia, strelec uniká

Prokuratúra vyšetruje streľbu ako teroristický čin.

Dobré ráno

Dobré ráno: V Británii je chaos, brexit sa zasekol

Ako vládni poslanci prestali odporovať vládu.


Už ste čítali?