Popri ceste

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 2.10.2018 o 13:47 | Karma článku: 3,23 | Prečítané:  519x

Sedela pri ceste. Bolo za päť minút jeseň. Obzerala sa  za slnečnými dňami  ako niekto, kto je spokojný so svojou robotou.  

Namaľovala šípky červeným lakom, pozbierala švábku, zorala pole.  Vyfarbila trnky, jarabinu, chabzdu. Všimla si popadané plánky na poli, červenali sa, asi ich nikto nechce, ostanú na ocot.  Musím si už zafarbiť vlasy na ryšavožltohnedo, ako sa patrí, pomyslela si. Ak príde vietor a vyzvŕta ma v tanci, budú pekne poletovať, také strakaté strapaté.

   Obzrela sa na Kriváň, či už nemá bielu čiapku.  Opýtala sa trávy ako sa má, povedala, že sa cíti ešte  sviežo zelene. Kravy  si  pochvaľovali a prežúvali  trávu ako žuvačku.   Včely   sa pchali do včelína, nervózne „pobehovali“ raz dnu, raz von.

Osi  sa pchajú cez okno, vonia im  slivkový lekvár. Jeseň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.


Už ste čítali?