Prázdniny

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 25.7.2019 o 13:59 | Karma článku: 2,24 | Prečítané:  451x

  Tak čo cez leto, opýtala som sa syna veľmi pragmaticky, už ste si premysleli ako s deťmi cez prázdniny? Odkedy a akú dlhú mám „službu“? … týždne, zamrmlal. Koľko?

Veď hovorím, že tri. V kuse, ale len jeden kus, Miško bude chodiť do škôlky. Tomáš nechce ísť ani do denného ani do žiadneho tábora. Zrejme má nejaký dôvod, nenúťme ho, povedala som. Zvládneš mami? Pravdaže zvládnem, je už samostatný, ale nečakane som si zahmkala pesničku, lásko mne ubúda sil, zišlo by sa mi o desať rokov menej, to je fakt.

Ráno ma zobudilo zvláštne, nepravidelné ťukanie. Chvíľu som si myslela ďateľ v záhrade, alebo vietor udiera konármi o stenu. Zadriemala som a snívalo sa mi, že som v robote a píšem na starej Consulke. Ťuk-ťuk, ťuk-ťuk-ťuk.

Starká, veď vstávaj, pozri čo som už popísal. Potreboval by som novú pásku do toho Tvojho písacieho stroja. Ktovie či to ešte vyrábajú, pomyslela som si. Dobre, môžeme sa opýtať v papiernictve. Aj mi bolo smiešne, že taká vec ako písací stroj je pre skoro tretiaka Tomáša väčšou zaujímavosťou a novotou ako počítač. Škoda tej starej singerky, prebavil by sa, preskúmal čo a ako funguje. Je to také konkrétne objavovanie,hmatateľné, nie ako nová technika. Kto sa tým zaoberá ako to funguje okrem IT, hlavná vec, že to funguje.

Píšeš denník, opýtala som sa? Aj to, ale teraz píšem pozvánky na Miškove narodeniny. A napíšem jedálny lístok na dva týždne, aby si nemusela vymýšľať a vypytovať sa čo máš variť. Ukáž. No, nemôžeme striedať len perkelt a palacinky zasmiala som sa. No tak pizzu. Pizza to výnimočne istí, ak by sme už raz-naskrze nevedeli čo uvariť.

No aký je, opýtala som sa, Tomáša. Ako vždy, fajnový. Aj halušky sa Ti vydarili. Veď som mala dobrého pomocníka. Dobre držím ruky pri stole, opýtala som sa. Tomáš vytiahol ľavú ruku  spod stola, pozrel na moju a povedal, dobre, dobre, elegantne.Drobné halušky naháňal príborom po tanieri , už už som mu chcela povedať, ak chceš vezmi si lyžičku. Akoby mi čítal myšlienky, zasmial sa a mierne ironicky povedal. Ale starká, kvôli Tebe, aby som bol za elegána budem krájať aj vodu. A nezabudnem pani vidličkovú priložiť k pánovi nožíkovi.

Urobíme si plán, kde pôjdeme, čo budeme robiť, povedala som Tomášovi. Hela neblázni, nechcem nikde chodiť, chcem byť s Tebou a so starkým doma, v záhrade, na ulici, hora je na konci ulice, Belá tečie pod kopcom. Mám robotu, zostrojujem Tojov vynález, inokedy nemám čas, tak ma nechaj láskavo prázdninovať podľa seba. Mám „vynikajúcich“ povinných aktivít cez školský rok plné zuby. Okrem toho je veľmi horúco, všade ľudí ako maku, hádam ma nechceš trepať na hrady, do ZOO, či do Tatier. Môj vynález nám zabezpečí vodové osvieženie v záhrade, mám to premyslené. Potrebujem len hadicu a vodu a nejakú koncovku, aby voda pekne striekala. Zmrzlinu máme? Máme, jasné, že máme. Aj melón? Máme. Čo nám ešte treba viac?! Okrem toho mám tu aj prázdninových kamarátov. Nevieš , starká, či prišli tí chlapci z hornej ulice, čo žijú v Anglicku? Ako sme sa nasmiali, keď oni hovorili po slovensky a ja som sa snažil po anglicky. Neviem, ale dievčatá z Prahy sú tu už týždeň. To som rád. Sú pekné a milé. A vieš, že staršia Heňa je tiež vynálezkyňa? Viem, robí voňavky z levandule . Jej oco vyrobil domácu malinovku z kvetov chabzdy /baza/, ponúkli ma. Škoda, že už odkvitla, aj my by sme mohli.

A teta Mima príde so psíkom? Ále, sama príde, lebo psík je ešte šteniatko a nemá móresy na cestovanie. Škoda, povedal a ja som tiež trochu zosmutnela a trošku bola rada, lebo malé šteňa to je akoby pribudlo ešte jedno malé dieťa. No veď príde nabudúce.

Ak bude pršať budeme so starkým mastiť karty, alebo hrať šach. Mohol by si si aj čítať. Vieš o tom, že starký zabudol čítať, keď išiel do druhej triedy. Nehovor a to sa dá?! Dá, starký je živý príklad.

Okrem toho budem Ti pomáhať variť, polievať kvety, aj vysávať, nie si ešte taká stará, ale ak budeš chcieť, som už veľký, som Ti už po bradu. No veď, aj keď sme piekli marhuľový koláč, bolo mi podozrivé, že si nedala vajíčko do cesta! Namôjdušu, si mi veľkou oporou a neklamala som.

Škoda, že autor prázdninového denníka, Tomáš, mi nedal zvolenie „na publikovanie“, má pekné a veselé príhody, dúfam, že na ne nezabudne, tak ako si aj ja pamätám moje prázdniny u starej mamy. A najviac na čo si spomínam, je pocit voľnosti. Jediný príkaz od starej mamy, ktorý si pamätám, keď bude na veži zvoniť, príď na obed, aha ešte aj , keď zapadne slnko buď už doma a medzi tým som bola majiteľkou všetkého času a voľnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý vodič nákladného auta: Preťažujú sa bežne

Ak sa rozkýve auto, treba pribrzdiť, hovorí.

Benátkam už ani Mojžiš nepomôže. Mesto sa potápa

Povodne sú najhoršie za polstoročie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Tlačovka Harabina a Kotlebu? Primáti sa rozišli

Na prepadnuté hlasy Harabina sa nespoliehajme.


Už ste čítali?