Spomínam na Paríž

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 5.11.2019 o 16:43 | Karma článku: 2,78 | Prečítané:  725x

  V kúpeľnom parku, v Dudinciach, sedel na lavičke chlap. Mal spustené plecia, bol chudý, namrzený a fajčil ako o život. Možno sedemdesiatnik. Na lavičke bola pohodená igelitka. Prisadla som si. Neprekážali sme si.

 Natiahol si nohy, prekrížil v členkoch, zaklonil hlavu, vyfukoval dym z cigarety prevoňaný červeným vínom. Aj ja som zaklonila hlavu. Ticho sme sedeli, pozerali do modrého neba, do strakatých korún stromov, žmúrili do slnka. Obzerali popadané listy pod nohami. Pozorovali dvere v priestore, čo nevedú nikam, alebo všade. Nevedno, kde je pred dverami, kde je za dverami. Skúsila som kľučku, zamknuté nikam.

Vŕba mala dlhé vlasy po pás s jemným jesenným melírom, vlnili sa vo vetre ako v tanci. Ležiaca dievčina bola prizdobená drobnými kvietkami. Tá nezostarne, bude naveky krásna a mladá. Okno do sveta bolo otvorené. Noty a tóny pesničiek nám bzúkali okolo hláv a tlačili sa do našej mysle, ako včely do úľa. Zrazu si chlap začal ticho pospevovať a nakoniec sa sypľavo-chrapľavo zasmial. Ten Jaro, ten „misel“ furt fajčiť, tak ako ja, povedal. Bou by sa toľko dožil čo ja, tohto roku. Nikdá som sa s nim nestretol, ale spomínam na neho.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý vodič nákladného auta: Preťažujú sa bežne

Ak sa rozkýve auto, treba pribrzdiť, hovorí.

Benátkam už ani Mojžiš nepomôže. Mesto sa potápa

Povodne sú najhoršie za polstoročie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Tlačovka Harabina a Kotlebu? Primáti sa rozišli

Na prepadnuté hlasy Harabina sa nespoliehajme.


Už ste čítali?